Katolícke Noviny, 1945 (LX/15-31)
1945-09-09 / nr. 15
Ročník 60. ,Verím jednu, svätú katolícku (vieohecnúí a apoitolfkô cirkev.-. Bratislava, dňa 9. septembra 1945 I Číslo 15 r ■* t t Dr. Justín Štibraný: Náš program Po päťmesačnej prestávke Katolícke noviny opäť putujú naším drahým Slovenskom. V duchu vidím, ako nedočkavo po nich siaha 100.000 našich čitateľov. Oči skúmavo prezerajú stránky. Myseľ sa vnára do článkov. Na tvárach však čítam otázku: „Sú to tie isté Katolícke noviny?“ Odpovedám bez váhania: „Ano!“ Len si ich, milí čitatelia, dôkladne prezrite! IJž B tohto prvého čísla sa presvedčíte, že sú to naozaj tie isté, naše, slovenské Katolícke noviny. Každé slovo diktovala v nich tá istá láska k Cirkvi a národu ako predtým. Nesledujú nijaký malicherný, osobný alebo strannícky záujem. Za najvyšší zákon majú napomáhať duchovné a hmotné dobro všetkých. Pre každého Je v nich niečo, ako v tých predošlých pred piatimi mesiacmi. A predsa je v nich aj čosi nového. Nové náboženské, mravné a právne zásady? Iné, ako Kristus učil a Cirkev hlása? Nie. Tie sú večné a nezmeniteľné! Nové sú len mnohé úlohy a povinnosti, ktorými sa budú teraz zaoberať. Nové sú, ako pevne veríme, možnosti práce, A novým bude spôsob, akým treba večné pravdy A zásady hlásať a uplatňovať. Tydavateľ i redaktori sú si totiž plne vedomí, We svojim čitateľom dávajú do rúk Katolícke noviny ▼ nových, politicky I sociálne podstatne rmftaených pomeroch. Túto okolnosť však musia mať n.t zreteli aj čitatelia. ' Zvládn® Katolícke noviny úlohu, ktorú na ne I kladú tiewy zmenené pomery? k Som presvedčený, že s pomocou božou sa nán. í i podarí. Zásady učenia Kristovho, ktoré sú nar. uni smernicami*4'totiž tak jasné a dokonalé, L nie sme vri; 'ozpakoch pri ich uplatňovaní ílových pomeroclh- Tak ako* nie sú v tomto Hfade v rozpakoch\katolíci v iných krajinách. ^Bredovšetkýi/s ide m** e náš postoj k novému, Hm lepšie povedané* obnovenému štátnemu ■varu, k CeskosIovenKkeJ republike. Osvedču- Bm sa jasne: Z uveď—katolíckeho presvedčenia, z vernosti l'ÍU Kristovým zásadám, * láme otvorený, kla °1 k obnovenej í československej republi i>°stol národov učí: „Niet inej moci, ako od Boha ilŕ * > ®° te> od Boha ie ustanovená!“ (Rim. 13, 1.) Pťet^ budeme otvo' rene a pozitívne napomáhať dobré úsilie a podujatie štátnych a veťejn^cb činiteľov. A hlásame, že je svätou povK*lnost°u každého občana, tobôž katolíka, lojálne piomáhať pri obnove právneho a mravného poriac*líu a Pri znovuvýstavbe zničených hospodársky«®1 a kultúrnych hodnôt v tomto štáte. TJ katolík®*' *° vSak samozrejmé a preto by to nebolo *lKeba ani zdô* razňovať. \ Pravda, neochvejne stojíme aj Pri C,r‘ kvi. Pri jej zásadách, záujmoch a práttac *>• Sú to zásady a práva dané Bohom a preto ne® meniteľné a neodcudziteľné. Hlásame však, /e t*e!° zasa" dy sú aj pre národy nepostrádateľné, D«iinne sa ukázaly za najsúcejšie a najúčinnejšie äpri_ yie" šení všetkých ťažkostí, ktoré od príchod*11 ^íris^a sužovaly ľudstvo. Kresťania prvých stcBj'0*' bo" vorievali: „Solutlo omnium difficultatuiM* * ',r*‘ stus! — V Kristovi je riešenie všetkých %íaz °" stí“. (Tertulian). To platí aj dnes. Keby všetÄj na~ sledovali Krista, ľahko, spravodlivé a kažJ|pmu na osoh by sa daly riešiť všetky otázky nár<»dn8 i medzinárodné. Bez revolúcie a vojny. & Kristom by aj teraz, po vojne, národom ľahšicÄ a lepšie šla výstavba. Boh „urobil národy sve«*3, lizdraviteľnými“ (Múdr. 1, 14). No práve pretJr ■ ée On ich učinil uzdraviteľnými, nemohol #*° urobiť proti svojej vôli, proti svojim zásadáijp’ a íákonom, lež naopak, pomocou a na zákla lci}*’cb' lo zásad. jf Opakuje-n, stojíme neochvejne pri svoj«6,1 ' tvi. V hroznej svetovej dráme, ktorej #msledné lejstvá sme i sami krvavo a bolestne #ez>vali, íaša Cirkev ukázala sa tak veľká a vz * sena že en slepý a predpojatý človek môže jej vJPaes ub,1‘ iovať. Spomeňme si len na jej hlavu m sv‘ 1 '-ea- Vko sa staval proti vojne! Ako otvore uB8 a muz" ie odsudzoval každú krivdu, každé n kaz‘ lú lož! Ako bránil pravdu a právo! AÄko P°ma_ iái. sirotám a vdovám, bombardovan>B m’ rane_ leným, zajatým, utečencom, vyhnan M "ím eda pôjdeme i v budúcnosti. S Náš program však zaberá ešte viac. B v popredí iivotnej borby stoja dnes otázky derÄlokľa^ick<-‘ i sociálne. Nuž naším najhorúceiíímB želaním ” r Katolíckych novinách vždy bolo: Kefir^ *en č-'*v» skôr dal 'celému svetu Ä ozajstnú Každý štát, zúčastnený na vojne, má po jej skončení hospodárske ťažkosti. Ich rozsah závisí od toho, nakoľko bol ten-ktorý štát vojnou postihnutý. Žiaľbohu i naše Slovensko bolo vojnou veľmi ťažko hospodársky postihnuté. Pret^znovuvýstavba a hospodárska obnova Slovensky, patrí medzi naše prvoradé a najpálčivejšie úlohy. Záujem nás všetkých je, aby sme si dali do poriadku dopravu, zásobovanie, obchod, priemysel a vôbec celý náš hospodársky život. Ide o náš každodenný kus chleba, ide o zabezpečenie primeranej životnej úrovne nás všetkých. Nejde o záujem cudzí, nejde o záujem nejakej politickej strany, ale ide o životný záujem nášho národa. Ide teda o to, aby sme pracovali na svojom a pre seba. Preto pri znovuvýstavbe a hospodárskej obnove Slovenska musíme si všetci vykonať svoju povinnosť. Každý máme statočne pracovať na svojom mieste. Tam, kde sme najosožnejší. Pravda, každému by malo byť umožnené, aby sa uplatnil podľa svojich schopností. Tak to má byť vo všetkých odvetviach hospodárskeho života, pri všetkých druhoch práce telesnej i duševnej. Tak by to malo byť v celom našom verejnom živote. Keď sa pri umiešťovanf v úradoch a na rozličných prácach majú jednotliví ľudia odmeňovať alebo trestať, nech sa to deje so zreteľom na záujem verejný. bol ľ voj tri, bíjs ské,____ nestane sa nám nič hrozného, prežijeme to všetko a v lete už budeme žiť, pracovať a tvoriť nový život, tak boli by sme bývali nielen spokojní, ale i šťastliví a blažení. — Nech sa robí, čo chce! — boli by sme radostne hodili rukou — hlavné je, aby sme ostali pri živote a boli zdraví. To ostatné si už len potom nejako zariadime. Ale dobre pred rokom to všetko sa zdalo byť iba túžbou a krásnym snom, a prebudili sme sa z neho na rachot pušiek, štekot guľometov, duhenie a hučanie lietadiel, tankov a kanónov. A predsa sen sa splnil. Tu sme, žijeme a pracujeme. Staviame a budujeme si nový život. Nielen svoj budúci domov, ale i domov svojich synov, vnukov a pravnukov. Nie je to krásne a radostné? demokraciu! Takú, ako ju svetu vždy pred. kladal a posledne majstrovsky načrtol sv. Otec vo svojom minuloročnom vianočnom posolstve. Demokraciu opravdivej rovnosti a bratstva medzi ľuďmi a národmi. Za takúto demokraciu sa budú Katolícke noviny otvorene a dôsledne boriť. Podobne je tomu i v sociálnych otázkach. Katolícke noviny ani tu nebudú v rozpakoch. Sociálne učenie Cirkvi nie je narýchlo vyvreíý záhadný kvas, lež solídne postavená budova s pevnými základmi, pevnou železobetónovou väzbe u a náležitou strechou, vzdorujúcou vetrom i dažďu. Katolícke sociálne učenie je presne formulované v učení Kristovom, v pápežských encyklikách, v aktách sociálnych kongresov, v dielach učencov a v práci sociálnych pracovníkov, ustanovizní a spolkov. Cez dvetisíc rokov výrečne hovorí z'cirkevných charitativnych ústavov a z obdivuhodného a nedostižného účinkovania svätých. Z tohto všetkého povstal kapitál nesmiernej mravnej hodnoty, takže sa bez neho ani nemožno zaobísť. Teraz sa sociálny záujem sústreďuje hlavne základom kresťanstva je láska, kdežto u iných sa uplatňuje ako hnacia sila nenávisť. Teraz je koniec rúcania. Nadišiel čas budovateľskej práce. A pri tejto sa sídu všetci Slováci bez rozdielu, lebo ich spája láska k svojmu národu. Teda všetci, so všetkými svojimi silami do budovateľskej práce! Ale pritom nezabúdajme, že bez Boha nám to nepôjde, alebo pôjde len pomaly a zle. Toto poznamenávame veľmi úctivo, ale aj dosť dôrazne. Ináč slovenskí katolíci si vykonávajú svoje povinnosti voči svojmu národu a štátu bez ohľadu na to, či ich chvália alebo bijú. My nie sme podmienečnými vlastencami. Veľká väčšina slovenských katolíkov aj za minulého režimu chcela úprimne len dobro svojmu národu. Tí najlepší slovenskí katolíci boli vždy proti nadvláde Nemcov a proti ich pohanskému .národnému socializmu. Nedáme sa nikým a ničím pomýliť ani dnes. Tvoríme veľkú väčšinu svojho slovenského národa, ktorý milujeme,'za ktorý chceme pracovať a keď treba, prinášať i obety. Chceťne byť dobrými občanmi demokratickej Československej republiky, ktorej obnovenie mnohí z nás očakávali. * Pre dobrého katolíka je — prirodzene — jeho náboženstvo viac, ako príslušnosť k nejakej politickej strane, alebo k nejakej organizácii. Teda bez ohľadu na to, či je slovenský katolík príslušníkom niektorej strany alebo organizácie, ’—konať svoje povinnosti. Chyby, lo — nech je to hocijvo, aby sme aj my roj život. Ďakujeme Mu za trpenia. Za ochranu Jeho sme znova pánmi vo svo!e si spokojne líhame a racujeme sebe a svojim. A že sa znovu plnou nádejou a radosťou dívame do života. Život. Nový život. Aké krásne je to, byť jeho budovateľom a tvorcom. Aké krásne je to, stavať ten život tvrdou prácou, mozoľnatou rukou a posvätiť ho vierou, modlitbou a veľkými kropajami potu, ba azda i slz. Robinson. y Nebol to voľakedy najkrajší rytier našich mladých, prácedychtivých rokov? Tak, Bože!. Sen sa splnil v gigantických a heroických rozmeroch. Teraz sme všetci Robinsonmi. Prežili sme ničivý víchor Loď minulosti leží v prekliatych hĺbkach. Ale ostrov je tu. Dáva nám všetko. Len musíme si dobre vysoko vysúkať okolo hodnoty práce, poslania kapitálu a oprávnenosti súkromného vlastníctva. Hlásame s Levom XIII., Piom XI. a Piom XII., že za statočnú, i najposlednejšiu prácu robotníkovi patrí rodinná mzda. Hlásame, že na kapitáli, na ziskoch z podnikov, má mať primeranú účasť pracujúca vrstva národa, tak ako má niesť aj zodpovednosť za ich udržanie a napredovanie. Hlásame, že právo na súkromné vlastníctvo má každý, ale že súkromné vlastníctvo je súčasne zaťažené sociálnou povinnosťou, že vlastníctvo nad potrebu náleží spoločnému dobru. Hlásame s Piom XI. „odproletarizovanie proletariátu“^ Katolícke noviny, budú teda i tu ako dosiaľ kráčať po dobre vychodených chodníkoch. Nebudú hrádzou zdravých sociálnych reforiem, lež skôr otvorenými dverami k nim. Neprestanú však tiež pripomínať, že človeku neosoží nijaké sociálne vyrovnanie, ak pritom stratí dušu. Budú sa teda na túto otázku dívať s hľadiska duchovného. S hľadiska svedomia. S hľadiska spravodlivosti a lásky. A ešte niečo! rukávy. A skoro by tak povedal, že chvalabohu, nechýbajú ani kanibali a ľudožrúti. Dobre. Narobíme si z nich Piatkov. Budeme ich krok tiť. Spravíme z nich ľudí. Naučíme ich veriť. A budeme si priateľmi, bratmi, kamarátmi. Äno. A to je tá druhá čiastfea boja. Po boji v zbrani boj ducha. Zápas dobra a zla. Večný boj lepšieho a horšieho človeka. Sebectva a lásky, Viery a nevery. Mravnosti a ľahtikárstva. Sebazaprenia a rozpustilosti. Tento boj u nás znamená dnes boj o zásady kresťanstva a o ich uplatnenie v živote, v štáte, v národe, kultúre, výchove, v sociálnom a hospodárskom zariadení. Nič nového. Navyknutí sme naň. A dnes nemôže nám byť nový ani obsahom, ani formou. Pravda. Postavení sme do prvej línie tohto boja. Ale by sa veľmi čudoval, keby bol ním niekto z nás prekvapený. Čakali sme ho. Vedeli sme, že príde. I to sme vedeli, že bude vystupňovaný. Lebo veď po každej vojne a na začiatku každej novej éry je taký. Ale to je všetko a nič viac. My ho vyhráme. Akýže by to bol život? Bez viery. Bez kresťanstva. Bez mravnosti n zásad. Do paroma! Nás chcete balamutiť frázami o pokroku, víťazstvách techniky a bohvie čím? Videli sme to. Rozprávajú nám o tom masové hroby, vraždy žien, detí a nevinných ľudí, vyplienené obce, kraje, mestá a milióny ľudských životov. Tr*„se , . , Pápež? Biskupi? Kňazi? Veriaci? Myslím, že ani ten najzaťatejší nepriateľ by sa to neopovážil o nich tvrdiť, ak má v sebe čo len kvapku citu a poctivosti. ! Tak kto? Tí, čo sa najviac chvastali vzdelanosťou, pokrokom a — bezbožnosťou. Hľa, preto my musíme svoj boj vyhrať. A vyhráme ho, ako Dávid, svojou neohrozenou vierou v Boha. Vyhráme ho s večnými zbraňami kresťanstva. S láskou. Dobrotou. Obetavosťou. Prácou. Usilovnosťou. Poctivosťou. Statočnosťou. Ľudskosťou. Neohrozenosťou. A nekonečnosťou, keď treba i heroickou a mučeníckou trpezlivosťou. A tu je rozkaz dňa. Katolíci! Vašou povinnosťou je byť svetlou) sveta a soľou zeme. Dnes viac - ako kedykoľvek predtým. Milujte svoj štát a národ úprimne a oddane. Ukážte, že je to pre vás nie zárobkovým podnikom, ani parádnym kočom, alebo dojí nou kravou. Ale svätou kresťanskou a ľudskou povinnosťou. Nehľadajte politické strany, ani výhodné miesta a zvláštne postavenia. HľaďtQ byť prvými v práci, svedomitosti, poctivosti, v zachovávaní poriadku doma, v obci a v štáte. Poriadok! To nech je vaším heslom dňa. Opakujeme veľmi dôrazne. (Pokračovanie na 2. strane.) Minulé roky nemeckého národnosocialistického diktátu boly neprajné myšlienke sblíženia slovanských národov v duchu kresťanskom. Od nových pomerov očakávame aj tu obrat. A*sme tomu radi. Odteraz budeme mať možnosť čerpať z bohatej náplne cyrilometodejskej idey nielen oživujúce zdroje pre cirkevnonárodný život doma, ale aj pre vzájomný styk s ostatnými bratskými slovanskými národmi. A to bude tiel niečo nového a časového. To by bol zhruba náš program v obnovených Katolíckych novinách. Pôjdeme za ním otvorene a mužne. Naši čitatelia sa môžu na nás spoľahnúť, že vedome im nepredložíme nijakú nepravdu alebo polopravdu. Pevne dúfame, že tieto naše snahy sa u čitateľov stretnú s porozumením, súhlasom a spoluprácou. Kiež Boh požehná toto naše úsilie! Kiež nám dá sily vybudovať dokonalé Katolícke noviny, z ktorých bude mať rovnaký osoh Cirkev, národ i štát, -~ Budujeme svoje a pre seba ncbol prvým v práci a ivláde a za obnovenie rým v práci pri znovuta a ČSR. (rč.) Okl - - * - nľca-. nizňíei Bal ---nosti skéh< Cii Nevi diel VOVNTM» m,