Katolícke Noviny, 1981 (XCVI/1-52)
1981-01-04 / No. 1
Ročník 96 ♦ 4. januára 1981 + Cena 50 hal Prof, dr. ALOJZ MARTINEC, šéfredaktor M CESTU POKOJA A BRATSKEJ LÁSKY „Svieti jak slnko 1 hviezdy i luna do vesmíru toho uzlovítého života...“ {J. M.] Ako slnko, hviezdy a ako luna svieti dobré slovo do vesmíru, do ludských duší, do ľudského prostredia, do našej novodobej spoločnosti. A toto slovo už viac ako stotridsať rokov redakcia našich novín rozsieva sťa dobré semeno: slovo Božie, slovo ľudské a slovo, ktoré oživuje, povzbudzuje, potešuje a vychováva. Slovo múdrosti Božej a ľudskej raziace si cestu k ľudským srdciam. Keď sa zahľadíme do dejín Katolíckych novín, presvedčíme sa, že to bol dar Boží pre náš veriaci ľud, pri našu cirkevnú pospolitosť. Naše noviny išli pokojnou cestou toľko rokov ako lodička naplnená dobrými rybami blahodarného slova, za kormidlom ktorej sedeli takí vznešení usmerňovatelía ako Klempa, Paiárik, Radlinský, Martin Kollár a mnoho Iných vznešených postáv. Už v čase založenia Katolíckych novín sa ich tvorcovia zapojili do spoločného diela národného a cirkevného snaženia, aby náš prostý drobný človek dostal duchovný pokrm, duchovnú silu pre vývoj národného povedomia, sociálneho napredovania a náboženského povznesenia. Dnešná doba veľkého rozmachu na každom poli, aj na poli tlače a slova dosahuje záslužné rozmery. My veriaci sa opierame v tejto práci o našu tradičnú úlohu: uspokojovať náboženské potreby veriacich a súčasne vychovávať z nich statočných, príkladných občanov našej socialistickej spoločnosti. V otázke komunikačných prostriedkov opierame sa aj o dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu, najmä o dekrét „Inter mirifica“. Prvou úlohou našej tlače je teda formovať svedomie veriaccih podľa normy tak Božích, ako aj spoločenských zákonov, aby ako praví veriaci a dobrí občania boli tvorcami krajšieho zajtrajška a hojnejšieho života. Tak má v našich novinách trvalé miesto Božie slovo, ktoré je večne živé a inšpirujúce, ako to čítame v konštitúcii o Božom slove: „Cirkev — nevesta vteleného Slova, poučovaná Duchom Svätým, sa usiluje čoraz dôkladnejšie pochopiť Písmo sväté, aby mohla neprestajne sýtiť svoje deti Božím slovom. Tieto snaženia podporujú naši spolupracovníci, prispievatelia, naša redakčná rada i Združenie katolíckeho duchovenstva Pacem in terris. Spomenutý dekrét „Inter mirifica“ rovnako zdôrazňuje potrebu koordinácie všetkého na poli tlače a iných komunikačných prostriedkov, vo všetkom, čo veriaci konajú na tomto poli. A tak aj my v našej tlači musíme naďalej hľadať koordináciu s ostatnou tlačou, ako aj s vývojom doby a našej socialistickej spoločnosti. j0L Hľadať budeme opätovne spoločnú cestu pre dosiahnutie vznešeného úsilia šíriť ideu pokoja, upevňovať pra vý sociálny a kultúrny pokrok našich národov, a to v rámci hlbokého slovanského priateľstva a bratstva medzi národom slovenským a českým, ako aj so všetkými etnickými skupinami, čo tvoria s nami aj jednotu vo viere alebo v štátnej pospolitosti. V pastorálnej konštitúcii „Cirkev v dnešnom svete“ čítame tieto usmerňujúce slová na tomto poli: „Životné podmienky moderného človeka sa zo sociálneho a kultúrneho hľadiska tak veľmi zmenili, že možno hovoriť o novom období ľudských dejín. V dôsledku toho sa otvárajú zveľaďovaním a rozširovaním kultúry nové cesty. Pripravil ich obrovský rozmach prírodných a humánnych i spoločenských vied, technický rozvoj, ako aj zdokonaľovanie a lepšie organizovanie prostriedkov, ktorá umožňujú a vzájomný styk a vzťahy medzi ľuďmi tak sa pozorovateľne pripravuje univerzálnější typ civilizácie, ktorý tým viac pomkýna a prejavuje jednota ľudského pokolenia, čím lepšie rešpektuje svojráz každej kultúry.“ To, čo dnes zjednocuje ľudí, je celosvetové mierové hnutie, mravný a sociálny pokrok. Mnohonásobné vzťahy medzi blahozvesťou pokoja a jej hlásateľom Kristom, Kniežaťom pokoja, a mierovou iniciatívou našich národov, nás napĺňajú nádejným entuziazmom, že na tomto poli vyoriemn ozaj hlbokú brázdu, z úrody ktorej bude mať podiel každý človek dnbrej vôle. Zapojení do tohto hnutia v rámci národnom a celosvetovom pôjdeme ruka v ruke s ostatnými tvorcami pokojného a spravodlivého života na našej planéte. K tomu nás zaväzuje aj odkaz najvyšších predstaviteľov cirkvi, ktorý čítame v dekréte „Cirkev v dnešnom svete“: „Lebo cirkev je v tom istom čase poslaná ku všetkým národom každého veku a každého kraja a preto sa neviaže výlučným a nerozlučným spôsobom na nijakú rasu, na nijaký národ, na nijaký zvláštny životný štýl, na nijaké dávne alebo nové obyčaje. Verná svojim vlastným tradíciám a zároveň vedomá si svojho univerzálneho poslania môže sa spájať s rozličnými formami kultúry, čím získava tak cirkev, ako aj jednotlivé kultúry.“ Vstupujeme do nového roku. Nemôžeme si nepripomenúť, že to bude prvý rok našej ďalšej päťročnice, rok volieb do našich zastupiteľských orgánov, rok, v ktorom celá naša spoločnosť začína pracovať podľa vlani prijatého Súboru opatrení, ktorým sa má zefektívniť, zhospodárniť naša práca. Bude v ňom pokračovať mierové úsilie ľudstva o zažehnanie nebezpečenstva vojny a zabezpečenie Božieho mieru. Na dosiahnutie všetkých týchto veľkých a spoločných cieľov sú potrebné srdcia i ruky všetkých. Vykročme v mene Božom na cestu mieru a statočnej práce. Všemohúci Bole, ty si dnešného dňa svetlom hviezdy zjavil svojho Syna národom; aj my sme ta poznali svetlom viery a prosíme, priveď nás láskavo k sebe, aby sme vo večnej blaženosti mohli híadief na tvoju velebu. Na obr.: KLAŇANIE SA TROCH KRÁĽOV, dielo slávneho španielskeho maliara Velázqueza (1599—1660), autora mnohých monumentálnych obrazov s historickými, mytologickými a náboženskými námetmi. (MOBLITBA DŇA) Milosť vám a pokoj! Novoročné vyhlásenie Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris ČSSR S pomocou Božou začíname rok Pána 1981, rok, ktorý je pre nás novou príležitosťou a len na nás záleží, ako využijeme jeho dni v prospech človeka a celého ľudstva. Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris už tradične oslovuje v prvých dňoch nového roku svojich oltárnych spolubratov, boží ľud i všetkých ľudí dobrej vôle a prichádza medzi nich s pavlovským pozdravom blaha a pokoja: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca“ (Ef 1, 2). V uplynulom roku urobili sme si prehliadku práce troch desaťročí, v ktorých sa kňažská mierová služba teologicky zdôvodnila a sa ďalej rozšírila. V tejto činnosti bol novým dôležitým podnetom rovnako II. celo^ štátny zjazd Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris ČSSR. Tento rok bol žiaľbohu aj dobou, keď sme s poľutovaním zaznamenali zhoršenie medzinárodného napätia, nechuť k jeho uvoľneniu a priblíženie nových ničivých zbraní do bezprostrednej blízkosti hraníc našich domovov. Proti týmto zlovolným snahám sme mnoho ráz i my zdvihli svoj hlas vo vedomí, že socialistický svetový poriadok na čele so Sovietskym zväzom vnáša do tohoto životného zápasu o mier rozhodujúci vklad. Robili sme tak nielen u nás doma, ale aj pri mnohých cestách našich spolubratov do zahraničia, kde sa mohli naši delegáti na významných medzinárodných konferenciách spojiť s ostatnými kresťanmi a s plnou rozhodnosťou sa prihlásiť k trvalému základu života — k mieru. V minulosti kňazi prežívali so svojím ľudom všetko, čo každý deň prinášal. Chceme aj v budúcnosti stáť pri zrode a vytváraní i ďalšom pokroku našej spoločnosti smerom vpred a podieľať sa s veriacimi na celospoločenskom budovaní. Dobre poznáme, kde je naše miesto, dobre vieme, kde je náš domov a kde je šťastný domov nášho ľudu a preto mu chceme ako občania nášho socialistického zriadenia na tejto ceste všestranne slúžiť i preto, že si vážime jeho dôveru. Všetci sa pričiňme, aby každý budúci deň bol prežívaný v mieri a v pokoji zakončený. Dr. ANTONÍN VESELÝ, prelát, predseda ZKD Pacem in terris ČSSR JOSEF HENDRICH predseda ZKD Pacem ln terris ČSR Dr. GEJZA NAVRÄTIL, kanonik, predseda ZKD Pacem in terris SSR Dr. ZDENĚK ADLER, kanonik, ústredný tajomník ZKD Pacem in terris ČSSR JÄN ZABÁK, tajomník ZKD Pacem in terris SSR. Osobné vnútorné volanie milosti Ked sa v nedeľu 14. m. m. napoludnie Svätý Otec objavil v obloku j«* o jej pracovne, aby sa pomodlil Antal Pána s veriacimi na Svätopeterskom námestí, privítali ho aj rímske deti, ktoré sem prišli, aby im Svätý Otec posvätil sošky Ježiška do ich betlehemčekov. Svätý Otec sa krátko prihovoril ku všetkým zhromaždeným. Hlavné myšlienky venoval Ján Pavol II. duchovným povolaniam. Treba sa hodne modliť o duchovné povolania. „Rád by som teda — povedal — aby sme sa dnešné Anjel Pána pomodlili na tento úmysel.“ Potom pokračoval: Co je to povolanie? Je to osobné vnútorné volanie milosti, ktoré padne do duše ako semeno, aby v nej dozrelo. Pán volá všetkých kresťanov k svätosti, aby ho nasledovali a žili podlá Evanjelia. Niektorých však volá k služobnému kňazstvu, aj k osobitnému zasväteniu v duchu evanjeliových rád, k rehoľnému životu. Každé také povolanie je zvláštnym darom pre toho, kto je povolaný, ale aj pre celé cirkevné spoločenstvo. Keď sa modlime o duchovné povolania, neprosíme len o semeno, ktoré môže zasievať iba Duch Svätý do mladých duší, ale prosíme aj o všetko potrebné pre rast tohoto semena. Roľník nečaká len na dážď pre svoju pôdu, ale robí všetko potrebné pre rast zasiateho semena. Starosť o duchovné povolania vyžaduje trpezlivosť, vytrvalé a dôsledné vnútorné úsilie. Potrebné sú kňazské semináre s príslušným študijným a výchovným programom. No rovnako nevyhnutná je duchovná klíma, ktorá vyviera z rôznych prameňov, ako sú dobrá literatúra, silná viera rodín a konečne vplyv samých duchovných pastierov stelesňujúcich nasledovaniahodný ideál svojim životným štýlom a správaním. Povolania sa nemôžu zrodiť tam, kde sa nevyvíja úsilie pripraviť príchod Pána do duši, ktoré on chce povolať do svoje] služby. Odpoludnia Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil farnosť Narodenia Pána Ježiša Krista. Pri svätej omši povedal homiliu, v ktorej zdôraznil, že v dnešnom svete popri spravodlivostí je potrebná predovšetkým láska. f LEPliElO 111 ELEMlR FILO Liturgická oslava vstupu do nového občianskeho roku je súčasťou radostného vianočného obdobia. Posolstvo bratstva, lásky a pokoja na zemi nie je prostým oznamom, ale odkazom, ktorý zaväzuje k spásonosným činom každého vykúpeného človeka. S radikálnou požiadavkou prijať Ježišovu cestu prišiel Ján krstiaci vo vodách Jordánu a v liturgii vianočnej doby konkretizuje ju Apoštol v naliehavej výzve, aby sme ako noví ľudia žili na tomto svete „striezlivo, spravodlivo a nábožne“ (Tit 2, 14). Pre veriacich je to aj praktický návod a program do nového roka, pred ktorým stojíme. Žiť striezlivo — to vyžaduje od nás hlboko pochopiť a triezvo domyslieť, ako žiť Ježišovo Evanjelium. Kresťan na rozhraní rokov dôkladne zvažuje, akým životom naplnil uplynulý rok, ktorý sa už nikdy nevráti, a čo spásonosné chce vykonať v roku, ktorý je pred ním ako vzácny dar Boží a ako neopakovateľná životná šanca. V každodennom živote nejde ani natoľko o ohromujúce úlohy a ciele, ako skôr o statočné plnenie naoko prostých životných úloh. Preto na sklonku každého dňa máme skúmať, ako a pre koho sme prežili minúty, hodiny, koré sme mali k dispozícii. Máme sa usilovať o to, aby sme do každého počinu vložili kus ľudskej a kresťanskej statočnosti, či už išlo o.náš ľudský a mravný rast, alebo o dobro našich bližších alebo vzdialenejších. Nijaká fyzická vzdialenosť, farba pleti alebo rozdielnosť názorov nás neoslobodzuje od spoluzodpovednosti za osudy a cesty, po ktorých sa človek uberá. Žiť spravodlivo — výzve toľkokrát opakovaná, neraz bezmyšlienkovite vyslovovaná, a predsa v praktickom každodennom živote nenahraditeľná a nezastupitelná! Sväté písmo prívlastok „spravodlivý“ priznáva takým mužom, ako bol staručký Simeon alebo nazaretský Jozef. Pripočítava ich do počtu tých, ktorí v súlade s prísnou spravodlivosťou dávali Bohu, čo Bohu patrí, a človeku, čo človeku patrí. Boh aj od nás čaká, aby sme boli jeho dobrými a vernými služobníkmi, no rovnako nástojčivo nám ukladá, aby sme talenty a ducha ochotne využívali v službe svojim spolublížnym. Správne pochopená spravodlivosť sa sebecky nezužuje na záujmy najbližších, ale je otvorená voči každému človekovi, ktorý je na našu pomoc odkázaný. Sem nepatrí len úzky okruh rodinných potrieb. Kresťan musí svoju životnú angažovanosť rozprestierať aj na širšiu rodinu, z ktorej vyšiel, v ktorej a z ktorej žije. Potom o ňom hovoríme, že pracuje a žije pre vospolné dobro spoločnosti. Nežili hy sme správne svoju vieru, keby sme neboli ochotní vziať na seba primeraný podiel zodpovednosti za spravodlivejší svet. To robíme vtedy, keď jednak produkujeme dosť materiálnych hodnôt pre všetkých, jednak keď pomáhame vytvárať morálnu a duchovnú atmosféru bratského porozumenia, vzájmného pochopenia pri formovaní ľudskejšieho sveta. A tu je namieste mierové motto pápeža Jána Pavla II. pre rok 1981, podľa ktorého mierový vývoj sveta je neoddeliteľne spojený s požiadavkou pravej slobody pre každého človeka a pre každý národ. Len tak možno zabezpečiť budúcnosť človeka v lepšom svete. Žiť nábožne znamená ísť v šľapajach Ježišových, ktorý „robil a učil“ (Sk Ap 1, 1), v nerozlučnú jednotu spájať praktický život a vieru kresťana. A predsa koľkokrát sa v tejto oblasti stretneme s nedorozumením, nedôslednosťou a sebaklamom! Ako ľahko si obraz nábožnosti prerobíme na svoj obraz a na svoju podobu. Veď pravá nábožnosť nemá nič spoločného s farizejskou domýšľavostou, tým menej s farizejským pokrytec (Dokončenie na 3. str.) Myšlienka pri začiatku Úlohy, ktoré čakajú našu spoločnosť v roku 1981, sú nemalé. Úlohy sú však reálne a Ich splnenie znamená zvyšovanie národného dôchodku a rast životnej úrovne. Od ich realizácie závisí to, ako budeme žiť. Je to jednoduchá matematika, zdravý sedliacky rozum našich otcov: viac úsilia, väčšia príčinlivosť prináša i bohatší výsledok. Človek nemusí byť ani zasväteným národohospodárom, aby takej matematike porozumel. Takto rozmýšľať a pracovať náš učili naši dobrí starí otcovia a matky. Len si spomeňme, ako vedeli byť šetrní bez lakomosti, ako dokázali všetko starostlivo zužitkovať, ako dôkladne dvakrát merali a len potom strihali, ako viackrát obrátili v dlani peniaz, ktorý mali vydať, len aby ho nevyhodili podaromnici... Je dobré privykať takýmto priezračne čistým a otcovsky múdrym zásadám od mala. Nech sa ten budúci človek učí, -že korunu si treba vážiť a že sa nesvedčí utrácať bez rozmyslu. 2e z tých koruniek, ktoré sme utratili zbytočne dnes, zajtra i pozajtre — keby sme si ich boli usporili — mohlo byť čosi, čo by nám bolo urobilo radosť. Nech si ten budúci človek, ktorý dnes nosí ešte hábiky, privyká na to, že plácu si načim zaslúžiť prácou, ST. TURAN ,4;