Národná Obroda, september 1946 (II/199-223)

1946-09-01 / nr. 199

NEDEĽA, 1. SEPTEMBRA 1946 ROČNÍK II, CISLO 199. Za Kčs 2.50 Molotov do Moskvy (a f p) Paríž. . Sovietsky zahraničný minister a vodca sovietskej delegá­te na parížskej konferencii, Molo­tov, odcestoval z Paríža do Moskvy. Predstaviteľ francúzskeho minister­stva zahraničia v sobotu popoludní vyhlásil, že nie je isté, či sa ušku-1 točni schôdzka veľkej štvorky za­hraničných ministrov, určená na pondelok, pretože Molotov odcesto­val. Podľa jeho mienky, Molotovo­­vej ceste netreba pripisovať osobit­nú dôležitosť Záverečné dni študentského kongresu (no) Praha. — Od nedele 25. augusta pracovali zástupcovia stu­dentstva na svetovom sjazde v Pra­he predovšetkým na ústave medzi­národnej študentskej únie. Z pon­delňajšieho zasadnutia po referáte španielskeho delegáta poslali tele­gram OSN a Francovi. V telegra­moch sa delegáti, zastupujúci 2,500.000 študentov z celého sveta, vyslovil; za okamžitý rázny zákrok všetkých demokratických národov v prospech španielskeho ľudu a jeho práv. Ten­to krok je výrazom jednoznačného postoja svetového studentstva k fa­šizmu a ďalším činom k propagácii myšlienky svetového mieru. Zahra­niční účastníci kongresu Studentstva navštívili v týchto dňoch aj Slo­vensko, kde sa zdržali 5 dní. Dele gáti zahraničných študentov v počte vyše 70 osôb zo všetkých štátov sve­ta, zastavili sa vo Vysokých Tatrách, zúčastnili sa aj na oslavách povsta­nia v Banskej Bystrici a v sobotu pozreli si pamätnosti Bratislavy a vrátili sa do Prahy. Truman sa vracia do USA (Reuter) Hamilton, Bermudy. — Prezident USA Harry Truman skončil svoju dovolenku na Bermu­dách a odcestoval na palube svojej jachty »Williamsburg«. do USA. Zákon o «národných magazínoch« prijatý (bta) Sofia. - Riaditeľská rada pri Ministerstve obchodu a výroby ro­kovala a prijala návrh zákona o utvorení štátnych obchodných pod­nikov, »národných obchodov®, ktoré zaistia širokým masám národným dodávku tovaru najnutnejšiej L- nej potreby a umožnia politiku dvojitých cien, nižších pre robotní­kov a štátnych zamestnancov a vyš­ších pre tie vrstvy, ktoré si chcú zadovážiť väčšie množstvo, ako je potrebné. Krvavý teror v Grécku (up) Atény. — Po dvojdennom boji s gréckymi četníkmi a s polí­ciou v horách južne od juhoslovan­skej hranice, podľahla v sobotu : kupina asi 200 gréckych komuni­­-tlv a podľa úradného gréckeho ko­muniké, ju vyhladili. Grécky mini­ster verejného poriadku Spiro Teo­­.tokis vyhlásil, že v tomto boji po­užili pušky, guľomety a iné rýchlo­­palebné zbrane. Smrti uniklo len niekoľko zajatcov. Teotokis povedai ďalej, že denné straty četníkov boly asi 3 mŕtvi a 5 ranených. Okrem toho robili četníci ešte inú akciu v oblasti Olympu. Z južného Grécka sa zatiaľ nehlásia nepokoje. Američania stavajú cesty v Afganistane (up) Londýn. — Moskovský roz­­-s priniesol zprávu, že americkí "o ornici stavajú cesty v Afganista­­ako časť všeobecnej vojenskej i égie, ktorá spočíva v budovaní cnských základní okolo územia ietskeho sväzu. Vyhlásenie mo­krilo rozhlasu sa zakladá ne ’ z New Delhi, ktorá ci*”: 'la. Informovanej osoby, k' íve vrátila z Afganisfi-nu. j Goring bol prvým z hlavných na­cistických vojnových zločincov, kto­rý stál v sobotu pred norimberským tribunálom, aby predniesol posledné slová svojej obhajoby. «Nemecký ľud je nevinný« — začal svoju obra­nu Goring. Vo svojich posledných prejavoch obžaloba zachádzala s obranou a predloženými dôkazmi ako s úplne bezcennými. Pred vchodom do súd­nej siene stály dlhé zástupy zpravo­­dajcov tlače, čakajúcich na osobit­nú bezpečnostnú prehliadku. Vše­tkých 21 obžalovaných sedelo na la­vici obžalovaných a tentoraz bol prítomný aj Hess. Hitlerov bývalý zástupca stále odbočoval od pred­metu počas svojho prejavu, takže ho predseda tribunálu, hlavný sudca Lawrence, musel upozorniť, že kaž­dý obžalovaný má iba 10 minút na prednesenie svojej obrany. Hess povedal: »Som šťastný, lebo viem. že som vykonal svoju povinnosť voči svojej krajine á svoj­mu národu, ako aj svoju povinnosť ako Nemec, národný socialista a lojálny prívrženec svojho vodcu. Jedného dňa budem stáť pred súd­nou stolicou Všemohúceho, ktorý ma vyzve, k zodpovednosti a viem, že ma nazve nevinným. Nič neľutujem. Obžaloby nepriateľa pokladám za znak pocty. Bývalý nacistický minister zahra­ničia Joachim Ribbentrop povedal, že zasvätil vyše 20 rokov svojho ži­vota snahe odstrániť zlo versailleskej smluvy spolu s nebezpečenstvom novej svetovej vojny, ktoré v nej tkvelo. «Vyzvali ma k zodpovednosti za zahraničnú politiku, rozhodnutú druhým skôr, než by som o tom vedel® — povedal Ribbentrop. Keitel, bývalý náčelník Wehr­machtu, povedal: »Je tragédiou, že verný a oddaný vojak urobil to naj­lepšie za ciele, ktoré vlastne ne­poznal. Je to mojím osudom. Dúfam, že hrozné následky tejto vojny dajú nemeckému národu nádej v novú lepšiu budúcnosť v rodine národov.® Keby opäť došlo k takým okolno­stiam, radšej by som volil smrť, ako by som sa opäť stotožňoval s taký­mi metódami, to je moja vina« — dodal Keitel. Rosenberg sa nestotožňuje Alfréd Rosenberg, nacistický filo­zof, vravel: «Moje svedomie je úpl­ne prosté viny. Prax vedenia nemec­kého štátu dokázala — ako to vy­šlo najavo» na tomto procese — svo­ju dokonalú odlišnosť od môjho pre­svedčenia. Adolf Hitler vo vzrasta­júcej miere vedel pripútať k sebe ľudí, ktorí neboli jeho prívržencami, ale odporcami.« Július Streicher, hlavný nacistický prenasledovateľ židov, povedal, že masové vraždy nariadil výlučne Adolf Hitler a uskutočnili ich vod­covia esesáci a Heinrich Himmler. «Nevyneste rozsudok, ktorý vtlačí pečať nečestnosti na čelo celého ná­roda®, povedal Streicher. Ernest Kaltenbrunner, náčelník gestapa hovoril iba niekoľko minút a pokúsil sa hlavne, aby sa zbavil zodpovednosti za protižidovské opa_ snia. «Nikdy som neschvaľoval a strpel vyhladzovanie židov®, pove­dal Kaltenbrunner. »V skutočnosti i zabránenie ďalšieho prenasledovania židov musí sa pripisovať mne®, skon­čili Kaltenbrunner. Hans Frank, bývalý guvernér Poľska začal slovami: «Hitlerovo meno prevláda na tomto pojednáva­ní a nemecký ľud ešte stále čaká na jeho posledné slovo Ale on zmizol v tme samovraždy, povediac «Keď ja zahyniem, nemecký národ musí padnúť do priepasti®. «Hitlerova ce­sta sa stala čím ďalej, tým viac ce­stou strašného dobrodruha, Tak za­hynuly milióny a ich duše žalobně poletujú po tejto pojednáyacej sie­ni.® Ďalšie časti posledných prejavov obžalovaných boly takéto: Frick, bývalý minister vnútra: •Mám čisté svedomie. Celý svoj ži­vot som strávil v službách ľudu a vlasti. Nezasluhujem si viac trestu, ako desaťtisícky verných nemeckých štátnych úradníkov a zamestnancov štátnych agentúr, ktorí sú až dosiaľ zaistení v táboroch iba preto, že ko­nali svoju povinnosť.® Funk, bývat •-minister .hospodár­stva: »Tu som počul prvý raz o strašných zločinoch, do ktorých je čiastočne zamiešaný i môj úrad. Ja som konal svoju po­vinnosť ako predseda Ríšskej banky. Nikdy mi nič nepovedali o zlatých zuboch, umiestených v pancierových skriniach medzi ostatnými essesác­­kými vkladmi. Ako som o tom mo­hol vedieť, že sa medzi nimi nachá­­dzaly zuby povytŕhané z mŕtvol? Te­raz už vidím svoju vinu — bol som dôverčivý, ale som prostý každej vi­ny a moje svedomie je čisté.« Hjahnar Schacht, muž, ktorý na­šiel peňažné fondy, pre Hitlerov pro­gram znova vyzbrojenia: «Bol som fanatickým odporcom vojny a pokú­sil som sa ju zastaviť cestou odpo­ru a sabotáže. Bol som znechutený protižidovskými pogromami v 1938 Svetová tlač ma po celý rok r. pranierovala ako zlodeja, vraha a podvodníka. Obžaloba sa mýli, keď sa nazdáva, že ma môže počítať me­dzí biedne zlomené figúry. Je prav­da, že som sa mýlil v politike, ale moja finančná a priemyselná politi­ka sa víťazne osvedčila Mojou po­litickou chybou bolo, že som zavčasu nezbadal Hitlerovu zločinnú pova­hu. Admirál Dönitz, posledný hlavný veliteľ nemeckého námorníctva a posledná hlava štátu, ktorý prevzal po Hitlerovi moc, povedal: «Spôsob vedenia vojny nemeckými ponorka­mi bol zákonný a oprávnený. Konal som podľa môjho svedomia a tak budem konať i naďalej. Vina spri­sahania je politická dogma, ktorú nemožno dokázať, možno jej jedine veriť, alebo ju zamietnuť. Je to dô­ležité, aby nemecký ľud uznal, že «Führerov princíp®, ako politická zásada nie je správny. Snahu sira Shawcrossa postaviť ponorkovú voj­nu na rovnakú úroveň so zločinno­sťou môžem s jasným vedomím odmietnuť. Bývalý vodca nemeckej mládeže Baldur von Schirach: «Chcel by som pri jasnom vedomí uistiť, že nemec­ká mládež je celkom nevinná na vý­strelkoch a spustlosti Hitlerovho re­žimu, že nikdy nechcela vojnu a že ani za vojny, ani v mieri sa nedo­pustila zločinu.« Bývalý komisár v obsadenom Ho­landsku Arthur Seyss-Inquart po­vedal: «Dnes už uznávam, že sa mu­sí nájsť ospravedlnenie pre rozsiahlu a stálu evakuáciu pre národy, ktoré vysídľujú vyše desať miliónov Nem­cov. Mohol som byť priateľom Ho­lanďanov, převážná väčšina, ktorých bojovala za svoju existenciu proti môjmu národu? Ľutujem len, že som do toho štátu nevkročil ako priateľ. Ale nedal som rozkaz ani k lúpeniu, ani k popravám, ako to obžaloba tvr. dí. Hitler zostane pre mňa mužom, ktorý urobil Nemecko väčším. Slúžil som mu a zostal som k nemu lo­jálny.® Najkratšia obhajoba Najkratšiu reč mal bývalý nemec­ký zahraničný minister a protektor Čiech a Moravy von Neurath. Pove­dal: «Som presvedčený, že pri súde­ní sa uplatní pravda a spravodlivosť. Chcel by som len v krátkosti pove­dať, že svoj život som zasvätil mie­ru, humanite a spravodlivosti.® Hitlerov bývalý šéf zbrojenia Al­bert Speer predniesol súdu znalecký popis, čo sa stane, ak svet nepodnik­ne kroky, aby zabránil vojne, aká sa práve skončila. Povedal, že 80 milió­nov ľudí bolo pozbavených schop­nosti samostatne premýšľať. Boli predmetom vôle jedného človeka. Hans Fritsche, Goebbelsov rozhla­sový hlásateľ, ospravedlňoval sa miernym hlasom: «Veril s am, keď Hitler uisťoval, že chce mier. Veril som všetkým nemeckým dementi cudzích zpŕáv o nemeckých zloči­noch a v tejto viere upevňoval som dôveru nemeckého ľudu k štátnemu vedeniu. To je moja vina.« Sauekel, charakterizovaný ako najväčší otrokár od doby Faraónov, j vyhlásil: «"Mojou chybou je moja [ veľká oddanosť k Hitlerovi. Videl j som, aký je láskavý k ženám a de­ťom a vedel som, ako chce zlepšiť životné podmienky svojho národa, í Otroctvo nemalo byť trpené. Som hotový podstúpiť svoj osud, ako i môj syn, čo zomrel vo vojne.® Bývalý náčelník štábu brannej moci Alfréd Jodl povedal: «Branná moc mala nesplniteľnú úlohu, aby I vybojovala vojnu, ktorú nechcela a j pod veliteľmi, ktorým nedôverovala a spôsobmi, ktoré sa priečily jej zá­sadám. Nech už rozsudok bude aký­koľvek, odídem z tejto siene s hla- 1 vou práve tak vztýčenou, ako som ju 1 mal, keď som sem pred mesiacom í vstúpil.« Ku dramatickej scéne došlo, keď bývalý nemecký kancelár ne­skoršie nemecký veľvyslanec Franz von Papén vstal a ukážuc prstom na druhý koniec siene na stôl, za kto­rým sedeli britskí obžalobcovia ro. trpčeno sa opýtal: »Kto dal Shawc­­rossovi právo kydať na mňa hanu, zosmieäňovaf mňa, odsudzovať a vyslovovať sa o mne, že som dal prednosť vláde v pekle. Roku 1932 nehnal som sa — vysokým postave­ním, ale Hindenburgova vlastenec­ká výaya znamenala pre mňa viac, ako rozkaz®. Pred oznámením dáta dňa vyne­seni? rozsudku predseda súdu ozná­mil. že súd sa dozvedá, že obhájci dostali rad listov od Nemcov, v kto­rých sa nemiestne kritizuje ich po­čínanie a spôsob ako aj kvalita ob­hajoby. Preto súd oznamuje, že po­čas trvania procesu vezme obhajcov pod ochranu. Po prednesení poslednej obha­­miernym hlasom: -Veril som, keď prelíčenie za skončené a deň rozsud­ku stanovil na 23. septembra: Obhajoba nemeckých zločincov v Norimberku Záverečné stádium historického brocesu Ministri zavedení Hitlerom — Hess nepopustil zo svojho fanatizmu — Neskorá ľútosť nacistických pohlavárov — Rozsudok 23. septembra (r) Bratislava. — Dlhotrvajúci proces s predstaviteľmi nacizmu v Norimbergu dospel konečne do záverečnej fázy a tribunál vypočul ob­­hajobné reči obžalovaných. Títo mali možnosť vypovedať už v rámci dokazovania a teraz ich reč mohla trvať najviac 10 minút. Mnohí z týchto zločincov počas dokazovacieho pokračovania vytriezveli z naci­stického opojenia a ľutujú svoju činnosť, mnohí však aj dnes stoja na svojej zhubnej koncepcii. Podľa ich výpovedi vinný je hlavne Hitler. Maďarské požiadavky voči Rumunsku Nové talianske hranice — Üzemné výbory napredujú v práci — Grécka otázka pred BR (r) Bratislava. — Na mierovej konferencii v sobotu po prvý raz formulovali Maďari svoje požiadavky voči Rumunsku svojím zástup­com, vyslancom Auerom pred maďarsko-rumunským politickým výbo­rom. Ide hlavne o to, aby sa Rumunsko zrieklo tisíc štvorcových kilo­metrov v Sedmohradsku. Odpoveď rumunského delegáta bude v pon­delok. Maďari súčasne podnikli ofenzívu aj proti nám, odovzdaním troch listov politicko-územnej komisii, v ktorých sa stavajú proti našim po­žiadavkám a žiadajú, aby sa im poskytla príležitosť predniesť svoje stanovisko. Podľa nepotvrdených zpráv, prerokuje sa už v pondelok na" ša mierová smluva s Maďarskom. Ako sa dozvedáme, kvôli efektu usporiadaly sa v Budapešti mierové demonštrácie. Kým na strane Ma­ďarov zavládla úplná nervozita, na našej strane s kľudom dívame sa v ústrety udalostiam. Z BR prichádzajú zprávy o veľkej debate Manuil­­ského v otázke gréckej, ktorú môžeme považovať za ohrozenie mieru. Balkánsky výbor rokoval v sobotu o juhoafrickom pozmeňovacom ná­vrhu k rumunskej mierovej smluve. Návrh sa snaží zabezpečiť, aby Ru­munsko zaplatilo vhodnú cenu za dodávky spojencami vlastnených podnikov v Rumunsku vláde, ktorá ich použije nä reparačné cáele. ČSR sa zastáva náhľadu, že uprednostniť zahraničné koncerny pred podnikmi rumunských štátnych občanov by asi znamenalo návrat k dňom kapi­tulácie. Balkánský výbor parížskej konferencie schválil v sobotu jedno­hlasne 22. článok rumunskej smlu­vy, podľa ktorej má Rumunsko za­platiť SSSR tristo miliónov dolárov náhrady v zlatej mene v ôsmich ro­koch za škody, spôsobené vojenský­mi operáciami na sovietskom' úze­mí. Územné požiadavky Francúzska Taliansky politický územný výbor parížskej konferencie sa zaoberal v sobotu predpoludním najkompliko­vanejším nevyriešeným problémom Francúzska a Talianska — s budúc­nosťou náhornej roviny Mont Cenis. Podľa náčrtu mierovej smluvy, vy­pracovaného veľkou štvorkou, má táto náhorná rovina pripadnúť Fran­cúzsku, ale Taliansko žiadalo o zme­nu tohto rozhodnutia. Couve de Murville, delegát Fran­cúzska, oznámil, že počas predbež­ných rokovaní odmietla talianska vláda rokovať s Francúzskom o ú­­zemných otázkach. Taliansky politic­ký a územný výber schválil v sobotu predpoludním pripojenie náhornej roviny Mont Cenis k Francúzsku. Z 20 členov výboru 5 sa zdržalo hla­sovania. Demilitarizácia talianskych hraníc na sobotňajšom zasadnutí vojenské­ho výboru parížskej mierovej kon­ferencie odmietli návrh nového Zee­­landu, podľa ktorého zodpovednosť za určenie veľkosti branných síl bý­valých nepriateľských štátov má niesť BR. Dočasne schválil vojen­ský výbor 39, článok talianskej smluvy, ktorý hovorí, že vojenské, námorné a letecké články ostanú v platnosti, dokiaľ sa nepozmenia do­hodou medzi spojencami a Talian­skom, alebo po vstupe Talianska do OSN — dohodou medzi BR a Ta­lianskom. Admirál Manola (Juhoslá­­(Pokračovanie na 2. strane). >

Next