Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-01-29 / nr. 22
fychodla šesf ráz do týždňa: okrem pordelku každý deň. Predplatná cena: es celý rok 84 korún, na pol roka 42 korún, na ítrrt roka 21 korún, na meniac 7 k. 50 h. Jednotlivé číria po 40 kal. Do cudzozemska: «a celý rok 110 korún. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom 8v. Martine. Na samá štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 20 kor., na pol roka 10 kor Do cudzozemska: na celý rok 24 korún. a ls posiela sa len ne predplateným čislo telefónu redakcie: 56. Číslo telef. administrácie i 30. ioéník LI, štvrtok, 29. januára 1920. Číslo 24. šťastným súsedom Maďarom, a jestli sa jej chytia, nebudú musieť vyhľadávať priateľov, lebo im celý svet bude naklonený úprimným priateľovom. Spišiak. Neskoro! Pokorní, roztrhaní, svetom opustení Maďari dosť neskoro prichodia k povedomiu: treba nám priateľov, a domnievajú sa, že podajedných už i našli a iných zasa úíajú sa získať si. Pán Horthy hovorí: priateľstvo Angii čanov k nám je celému svetu známé, po čítame však i na Poliakov a, kladúc pred oči Romulovým synom strašidlo juhoslovanské na belasej Adrii, úta sa i priazni Talianov. Nuž náklonnosť Angličanov k Maďarom je i nám známa, a jestli by pánu Horthymu nebola známa cena tejto náklonnosti, hotoví sme prezradiť mu ju. John Bull prináša mnoho a berie ešte viacej. Politická a hospodárska neodvislosť je obyčajnou cenou jeho priateľstva. Portugalsko, »najstarší spojenec Anglicka«, vedelo by rozprávať Maďarom — »najmladším spojencom Britov«, čo znamená požívať mohutný protektorát Albiona a padnúť do jeho »záujmovej síäry«! Pod požehnaním tohoto priateľstva pocítia Maďari úplnú pravdivosť porekadla: od našich priateľov xysloboď nás, Pane! Bratia Poliaci, nemožno tajiť, kokettujú s Maďarmi. Robia to azda v domnienke, že, s nami v spore, nejakým nátlakom budú môcť pôsobiť na nás. Ale presvedčení sme, že múdri a zkúsení politikovia Poľska sú si úplne vedomí nepodvrátiteľnej skutočnosti, že každá protislovanská politika mohla by byť pre nich druhým »finis Poloniae« a preto im ani len na um nejde nastúpiť na klzké cesty maďarskej desperados-polibky. Za vojny mali sme viac ráz príležitosť shovár»ť saso smerodajnými poľskými osobami i o maďarskej politike a ubezpečujeme Maďarov, že by počuli o sebe veľmi nepríjemné veci, keby mali príležitosť načúvať, keď sa dvaja Poliaci med i š ty r ma oči ma shovárajú o nich! Udivení spýuli by sa sami seba: Ach, takýto je ten po estný »rnagya - lengyel barátság a testvériig« ?! Čo sa týk* »slovanského strašidla na Adrii«, netajíme, ž - i y našej duši prebýva v elá túžba v š t-ý ■ národov: dostať sa na mor ké pobrežie! Áno, a sa chceme dostať, ale nie s mečom, ako krvaví podmunitelia, ale ako neohrození, tichí bojovníci pokojnej, kultúrnej, prospechu celého č’ovečenstva slúžiacej práce. Takú prácu odporúčame i našim ne Marxistický Programm Ťavej straň; suciál'demoRrütov. V .Práve L.du* 23. januára uverejnené boiy tieto programomé zatady sociálno - demokratickej j „ľavice*: „V Česko-slovenskej seciáino demokntickej strane! robotníckej nstavuje sa maix strckft ľavic», aby zá-; sady náuky Maixovej v teórii i praxi strany >88 j uskutočnila*. Ľavica vytyka vcdcovBtvu svojt-j strary a poslaneckej frakcii, že sa povážlivé odchýli!) od základných smerníc a metód pngrommn a vj hlasuje „návrat k marxizmu“; zdôiazĎoje krajnú socializáciu vyroby a výmenu výrobkov, ktorú môže uskutočniť1 „jedine trieda robotnícka*. Marxistická ľavica požaduje utvorenie robitolckych rád a ich „revolučnú akciu*, vyslovuje Ba rozhodne za dikta túru proletariátu a proletársku revolúciu máss. „Od poriadku a disciplíny v tábore revolučného prole t taná u, pravda i od rozvažitoBti buržoázie závisí, aby sa prevrat uskutočnil bee zbytočných obetí", Ako taktické smernice označuje-naj a ä výchovu mtss pre revolučný marxi-a n s, premyslený a plá Ki vitt založený výev.k máss v hromadnej akcii, udalovenie robotníckych rad, zavrhuje politiku koaličnú, žiada odvolať sociálno dem kritických mi nistrov z vlády a začať’bppc.zíciú v parlamente, ako i utvorenie Spoh čnej frakcie socialistickej v parlamente so zástupcami ostatných národností, obýva júcich republiku. Vébe« vyslovuje sa v a tretiu Inter nacionslu moskovskú, ktorú považuje za púfcu prípravu k potrebnej „Internacionále čmu*. Konečne žiada čím najrýchlejšie Btolat sjazd strany, aby sa rozhodlo o delšej politike Česko slovenských scciáldemukratov. Považuje úplné osvobodenie proletariátu cestfU pailamectanzmn za nem žué a žiada, aby všetkých štátnyih i autcnomných úradníkov voll ind. Stavia sa nitku proti militarizmu, ale i proti midcii a zdôrazňuje potreba ozbroj it proletariát. * O gSn Česko slovenských národných socialistov „K im* takto kommentoje tento prog amm: „T*di- česky boľševizmus d íta v t; mto obi se hlavu a hoci môžu byt rezeit iné náhľŕdy o tom,' či vŔitko, čo j v tom ohlase oznafte. é, je i stou vážnosťou mi-n-- é ktorá činí jeho pô odcov zud : oveaiyci za prípadeé ypuk utie t 6 « v tomto štáte, ktorá by musel- pov-tať, j j -j-., h :-y pH prešm z t« ono do pnx-, jednako hodí é ja uvažovať, čo by z< annual u vis bolševjzmus, hoci spia vi ra v zdravé roiv-ažitosť rob-.tníckycb máss j; natoľko pevoa, ž»> sa nijako- nebojíme bo že-kov s per-. m v m e, p tt arojreieh sa ukruta» hrdinsky, ale ntjúdch srdce zíjačie.“ neloví. Čítanie sprevádzané bolo hlučným potleskom. Präzídent Musaryk nesenie clonoval zákon o pomere pražských universit, Predseda Tcmášek oznámil, že podľa prípisu kancellárié präiidenta republiky, zákon o pomere pražských universit nebol nim sankcionovaný Zákon bol preto vykázaný kultúrnemu výboru. Návrh zákona o sriadeni slúžobných dôchodkov česko-slovenského vojska prikázaný bol rozpočtovému výboru. Debette o štátnom rozpočte. Potom N. S pokračovalo v rokovaní o štátnom rozpočte na rok 1920, a to o skupine V.: o rozpočte minister-íva financií. Minister Runeš Sonntag zdôrazňuje že všetky strany hlasovaly za rozpočet, čo je potešiteľné, lebo tým vyjadruje sa jednomyseľnosť a sústredenie vôle všetkých činiteľov. Nizky kurs našej koruny vedie k špekuláciám a k nakupovaniu nášho tovaru cudzozemskom. Tendencia vývozu stúpa tak, že nášmu štátu hrozí vypredanie- Republika hemži sa cuddmi agentmi, ktorí nakupujú priamo alebo prostredníctvom. My kupujeme draho suroviny a naše výrobky predávame za babku. Je v našom záujme, aby sme solídnym obchodom zosilnali. člen dr St'jan » spoločníci žiadajú vládu, aby sriadila p!«ty úradníkov a zamestnancov v hoosistoriach. Pi tom bol rozpočet ministerstva financií schválený. Člen Brodedý fsoc. dem) odporúča, aby ministerstvo žele-.nic toio zrušené a sdadrné ministe. stvo dopravy. Navrhuj» prijať reeoluciu, ktorou s» vlada splnomocňuje, aby zaopat ila mimo rozpočtu i million koren ca zvýšen-e drob-tného piídvfcu štátnych z mestnancov, jestli sa nepodarí sal? f ceny textónych článkov a najmä obuvi (Po tlcsk) Potom rokované bolo o skupine VII : rozpočet miai-terttva p t .éao ho»p jdarstva, verejnej práce a zásobovania. Cien Zeminová žiada monopo izovenfe uhčírej výroby a »ty ministerstvo verejných prac a minister two zásobovania predostrelo svoj pracovný pián Mi iste r Prášek reagoval na vývody Zemi novej Člen Jaroš bráni ministerstvo zásobovania pre ti výčitkám» jtdoct-i'ý h členov. L Medvedý (Slov. Klub): Siovenské poľnohospodárstvo bolo zanedbané za maďarskej vlády, pritom však v južných krajoch „ maďarských bolo peľno-hospodárské položenie veľmi dobré. Naša vláda musí dokázať, že sa Slovensku v ton,to ohľade terás lepšie vedie, ako predtým. Nesmie povstať domnienka, že sa viáda nestará dostatočne o slovenské roľníctvo — Ohradzuje sa proti rečiam poslancov Jarigu a dr. Budaya. J dne ta Česko - slovenská je vraj politickou íxiomou každého osvedčeného Slováka. Existencia Slovenska je závislá od tejto jednoty a odchýlenie sa <d nej znamenalo by rozklad nášho štátu a pre Slovensko upa iru -e do mad®rské:.o jarme. Pripomína da ej, aby sa nez- úói lo na vážné odbory piľno-hospodárstva: na hodváb íctvo, ovociná'rst o a vinárstvo, a želá i sriadenie lesnítkej akadémia v B. Štiavnici, eminentnú poii&davku Slovenského K-obu Družstevníctvo na Slovensku zasluhuje všemožnej podpory a najmä tíb*ť írtba na pozemkcs ú reformu a na rozparceiio -anie veľkostatkov. Minister Roudek r. agu .e úti-ký proti ui> . -et- •- tv. aásobdvaýiá a odráta výftit y. Bo verí, ž- miínstcrst^oaáaobovaiia, pracuj« v*dy a &«liam? * cist «•!. 1 b. re-í ois > ví-dief, a- á hode j ftroda » ô bude oute« d»>at. ť z i a« kadiaľ pre j «áar-b* a i- h. tak je i s odkop vsnfm obilia < d !. .rodocectof, ktoré aa oedar, ako by b io tre a. Národné shromaždenie. Prsha, 27 január». Čstk. fk.) redstda Tom> šek otvoril z-s»doutie o 1j3 3 hődbe po -1 poludní s prečital odpoveď na tel»gramm po j slaný N. S francúzskemu präzidentovi Déscha-j