Národnie Noviny, júl-september 1921 (LII/145-220)

1921-09-15 / nr. 207

V lénom širšieho výkon, výboru slovenskej nároOnesj tróny. Týmto úctivé svolávame členov širšieho výkonného výboru slovenskej národnej strany na schôdzku 17. septembra 1921 popo­ludní O 4-tej do Turčianskeho Sv. Martina (Národný Dom, kasíno). Predsedníctvo slov. nár. strany. Čo ie pravý demokratizmus. V mnohom ohľade je zvláštna, záhadná *»aáa slovensko-slavianska príroda. Od prírody máme náklonnosť k demokratizmu, alebo lepšie rečeno, inštinktívne požadujeme v spoločenskom a štátnom živote demokrati čnosť, to jest ne­robiť rozdiel medzi „pánom“ a „sedliakom“ alebo „robotníkom“, hlásame, prízvukujeme to, ale veľmi často i sami upádame do tohoto hriechu, len čo sa nám začne lepšie vodiť, len čo «a môžeme krajšie obliecť, alebo k nejakému lepšiemu postaveniu sa domôcť. V tomto ohľade musíme ešte veľmi mnoho sotínať z nedôstojných a neľudských výhonkov «mýšľania nášho, ktoré ešte vždy otrocký stojí pod vplyvom pochybene vyvinutej verejnej mienky, ktorá u nás ešte nedospela natoľko, aby vedela hľadeť na korene charakteru jedno­tlivcov a podľa toho aby si ich aj uctila a vá­žila, ale ide slepo za tým, čo viac „ukáže“, čo sa lepšie blyští pred svetom, a imponujú jej temer vždy len tí, ktorí si myslia o sebe, že «ú aspoň o voľačo vyššie bytoosti, ako ostatní obyčajní ľudia, hoci ich ináče v duši tajne ne­návidí. Ale v tej nenávistí je vlastne len tajná aávisť: chcieť byť takým istým a preto je to, že zkusujeme najmä teraz temer denne, že u štipol. Dante AHqhieri. Na 600. výročie jeho smrti. Sjedniotená Italia, zem starej rimanskej kultúry, zem povestnej italskej umeleckej re­naissance, vlasť Leonarda da Vinciho, Rafaela a Michelangeia má dnes (14. septembra) veľký sviatok, azda svoj prvý najväčší národný svia­tok od úplného dosiahnutia svojich politických ideálov: osvobodenia a sjednotenia všetkých Talianov. Na tento deň, vyhlásený v celom Ta­liansku úradne za národný sviatok, pripadá #00. výročie smrtí najväčšieho a najprvšieho talianskeho básnika a jedného z najslávnejších mužov všesvetovej literatúry: Danta Alighieriho. Dante Alighieri, prvý a najvýraznejší člen veľkého talianskeho literárneho renaissančného trojhviezdia (Dante, Petrarca a Boccacio) bol geniálnym básnikom svojho národa, epochál­ne dielo ktorého : povestná „Divina Commedia“ (Božská Komédia) je okrasou a skvostom nie­len talianskej literatúry ale i celej všesvetovej literatúry vôbec. Veľký genij Italie narodil sa v meste re­naissance: Florencii práve v tie časy (27. mája 1265), keď na zemi Romulusa a Remusa odo­hrávalo sa posledné dejstvo dlhej krvavej borby medzi pápežskou mocou a nemeckými Hohen­­äätaufovcí, do ktorej borby holo strhnuté celé Taliansko. Nad kolískou malého Danteho niesol sa hluk zbraní sem a tam v Taliansku premlev- Bích sa čiastok cisárskeho a pápežského vojska. tfyehetfla test ráz do m*f>■ okrem pondelku každý deň. predplatná cena: na celý sraic 168 kor., na pol roka 36 kor., na fltvrt roka 42 körön, na mesiac 14 kor., isdnotlivé čísla po 80 h. Bo cudzozemska: sta ®alý rok 260 korún. Stoigifik LÜ. C«s8<9t loiioio lial« 60 btsiicpo« í@dak(i@. aéSmlMlcSpácIa a expedícia « Variloxihom I«. SlmriSsie. Štvrtok 15. septembra 1921. Na samé Štvrtkové číslo predpláca sa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 körűm Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telei, redakcie: 56. Číslo teleíonu adm.: 56, Cfslo 207. Graz, 13. sept. Čstk. fk.) „Tagesblatt“ ozna­muje z Belehradu: V dnešnej' ministerskej rade ministerský predseda Pašie referoval o ma­ďarskej otázke. Pritom povedal, že Juhoslávia,sú­hlasne s ostatnými štátmi Malej dohody bude trvať predovšetkým na tom, aby podmienky mie­rovej smluvy trianonskej boly bezpodmienečne splnené do posledného bodu. Ak Maďari budú mnohí, ktorí včera ešte ponížení vášnivé hlásali demokratizmus, ak medzi časom zbohatli alebo si nejaký mastnejší koštiaľ uchytili — už hľadia chovaním svojím dať pocítiť rozdiel, ktorý je medzi nimi a ostatnými smrteľníkmi. Žiaľbohu, tejto chyby nie je prostá ani jedna vrstva ľudstva. U nás Slovákov je to však veľkým ná­rodným nebezpečenstvom. Najmä keď intelli­gencia zabúda na svoju povinnosť oproti po­spolitému slovenskému ľudu, z ktorého pošla a s ktorým aj ináče hospodárskymi a občian­skymi sväzkami úzko súvisí. Má to svoju ob­rovskú výchovnú silu, keď sa intelligent s po­spolitým, alebo s ktorýmkoľvek, podľa teraj­ších pochopov na nižšom stupni spoločností ľudskej stojacim človekom únrimne, po pria­teľsky poshovára, a to nielen vtelly, keď in­telligent ide medzi ľud tým úmyslom, aby si pre svoju politickú stranu prívržencov, stran­­níkov získal. Lebo keď je o politickej agitácii reč, vtedy sú ľudia obyčajne veľmi kamarátski, tí najvyšší radi a blahosklonne potľapkávajú po pleci a stískajú tvrdé ruky hoc i tých naj­nižších. Ale pospolitý človek veľmi dobre vy­cíti, prečo je to. Tu treba vnášať do styku medzi intelligenciou a medzi ľudom viac hĺbky, úprim­nosti, trvácnosti, aby styk mal výchovný úči­ktoré momenty mimovoľne dotkly sa i v det­stve Danteovom duše budúceho velikána, strhnúc ho, básnika, už v kvete života do víru bojov, povstavších medzi ghibellimmi a gvelfmi „bielymi“ a „čiernymi“. A básnik, genij, chlúba Itálie, musel si pripásať meč a biť sa za idey, ktoré prebývaly v jeho duši: v duši výrazného talianskeho vlastenca, nie bez príčiny oslavova­ného pozdnou generáciou talianskeho národa ako predchodcu politickej jednoty vlasti. Životný osud Danteho, úzko súvisiaci s krvavými bójami „bielych“ a „čiernych“, pri­niesol veľkému človeku mnoho veľkých skla­maní. A veľký básnik, pamiatku ktorého jeho národ od niekoľkých storočí raz nevie ako má najslávnejšie uctiť a osláviť, musel sa za svojho života uspokojiť s trpkým osudom veľkých ľudí, ako boli Sokrates, Demosthenes, Cicero atď. a kráčať ozaj po tŕnistej ceste života. Touto tŕnistou cestou života zavďačilo sa mu jeho rodné mesto Florencia, odsúdiac Danteho' pre jeho politické účinkovanie na doživotné vyhnan­stvo a najväčší syn svojho rodného mesta musel sa. túlať celých 18 rokov po iných talianskych 'krajoch, kým v meste Pjavenne 14. septembra 1321 nevydýehol svoju veľkú dušu. Dante Alighieri žil v časoch, keď pochodeň európskej civilizácie začínala prechodiť z rúk Francúzska do rúk krásnej Italie a keď zem starej klasslckej rimanškej kultúry chystala sa vstupovať do prvej periódy svojej povestnej re­naissance. Nie je to bez náhody, že veľký genij Italie uzrel svetlo práve v tom meste Florencii, kde asi od r. 1400,začal sa nový duchovný život Talianska, aby bol zárodkom nesmrteľných diel pokračovať v narušovaní mierovej smluvy, boly by štáty Malej Dohody prinútené zakročiť (in­tervenovať). Čo sa týka najmä Juhoslávie, Maďar­sko nerešpektuje podmienky mierovej smluvy, lebo ešte nedodalo ani jeden vagón uhlia z Päti­­kostolov. Keby Maďarsko nesplnilo svoje záväzky ohladom dodávania uhlia, Juhoslávia pristúpi opätovne k obsadeniu Pätikostolov. nok na obe strany, lebo veď nielen intelligent má čo podávať svojmu neučenejšiemu bratovi roľníkovi, robotníkovi, sluhovi atď., ale i ten samorosťlý, pri tvrdej práci rozmýšľajúci ro­botný človek môže nejednou myšlienkou alebo životnou múdrosťou obohatiť myseľ inteligen­tovu, alebo jestli by o „obohatení“ priam i ne­mohla byť reč, ale pomocou vľúdneho, úprim­ného, úctivého! styku „na dol“ má príležitosť intelligent nadobúdať si informácie o biedach, strastiach, životných spôsoboch drobných ľudí, tým viac, že je to prirodzenou povinnosťou každého inteligenta. Jedni druhých musíme vy­chovávať, povznášať, v dobrom smere vplývať, a vyhľadávať styky s ľudom nielen vtedy, keď je reč o nejakom obchode, úradnej povinností, pravote, politike atď. Tento ozaj demokratický výchovný smer pestovať treba najmä pri mládeži. Niet nič oškli­­vejšieho, ako keď na príklad študent-fičúr hanbí sa prejsť ulicou so svojimi chudobnými alebo pospolitými rodičmi len preto, že sú nie ele­gantne zaodetí. Novšie generácie nesmú upádať do hriechu terajšieho, ešte vždy na kasty trie­diaceho sa sveta. Ale na druhej strane i ľud musí si ozaj vedieť uctiť a vážiť len takých ľudí, ktorí sú k nemu vľúdni, dobrí a úprimní, ktorí sa od slávnych talianskych sochárov, staviteľov a ma­liarov XV.—XVII. storočia. A Dante svojím básnickým duchom, ohrievaný pamiatkou svojej milovanej, no nedosiahnutej Beatrice, stvoril diela ozaj svetové a ozaj nesmrteľné, medzi ktorými je najepochálnejšou jeho povestná: Divina Commedia. Toto veľkolepé epické tlelo Danteho opisuje cestu v lese zablúdeného bás­nika (ako vidinu) po pekle, očistci a nebi. Dante sám pomenoval svoje dielo len „Cotaimediou“, pozdejší vek pre jeho nádhernosť doplnil názov diela výrazom „Božská“. Veľká povesť „Bož­skej Komedíe“, vyšlej do nedávna v okolo 350. vydaniach, naofcaj dosvedčila božskosť diela. Dielo nesčíselnekráť preložené do všetkých kul­túrnych rečí (ešte i do armenčiny a hebrejčina) zaistilo Dantemu povesť nehynúcu, ktorá neza­nikne ani po tisícročiach. Nádhernosť diela ja niejen v hlbokých myšlienkach a fantázii bás­nika a krásnych básnických formách, ale i v kráse reči Danteho, ktorou vlastne položil zá­klad terajšej talianskej spisovnej rečí. Čím bol pre Nemcov Martin Luther v ohľade položenia základov modernej spisovnej reči nemeckej, tým bol pre Talianov Dante Alighieri, ktorý okrem toho so svojimi špeciálnymi „stanzami“ podal dôkaz o zvučnej sile a muzikálnosti ta­lianskej reči. Veľkolepá je v Divine Commedii i kritika Danteho o súčasných dejstvovateľoch patričnej doby, v ktorej nádherne odzrkadľuje sa básnikov hlboký svetonázor, od 600 rokov mnohými a mnohými talianskymi literátmi a vedátormi interpretovaný. Taliansko rýchle pochopilo krásu a význam Danteho diel, najmä Božskej Komédie. Už roku Energické osvedčenie Pašičovo proti Maďarsku. Hrozí nanovo obsadil' Päfikostoly, ak Maďarsko nebude dodávať uhlie Juhoslávii.

Next