Národnie Noviny, júl-september 1921 (LII/145-220)
1921-09-15 / nr. 207
V lénom širšieho výkon, výboru slovenskej nároOnesj tróny. Týmto úctivé svolávame členov širšieho výkonného výboru slovenskej národnej strany na schôdzku 17. septembra 1921 popoludní O 4-tej do Turčianskeho Sv. Martina (Národný Dom, kasíno). Predsedníctvo slov. nár. strany. Čo ie pravý demokratizmus. V mnohom ohľade je zvláštna, záhadná *»aáa slovensko-slavianska príroda. Od prírody máme náklonnosť k demokratizmu, alebo lepšie rečeno, inštinktívne požadujeme v spoločenskom a štátnom živote demokrati čnosť, to jest nerobiť rozdiel medzi „pánom“ a „sedliakom“ alebo „robotníkom“, hlásame, prízvukujeme to, ale veľmi často i sami upádame do tohoto hriechu, len čo sa nám začne lepšie vodiť, len čo «a môžeme krajšie obliecť, alebo k nejakému lepšiemu postaveniu sa domôcť. V tomto ohľade musíme ešte veľmi mnoho sotínať z nedôstojných a neľudských výhonkov «mýšľania nášho, ktoré ešte vždy otrocký stojí pod vplyvom pochybene vyvinutej verejnej mienky, ktorá u nás ešte nedospela natoľko, aby vedela hľadeť na korene charakteru jednotlivcov a podľa toho aby si ich aj uctila a vážila, ale ide slepo za tým, čo viac „ukáže“, čo sa lepšie blyští pred svetom, a imponujú jej temer vždy len tí, ktorí si myslia o sebe, že «ú aspoň o voľačo vyššie bytoosti, ako ostatní obyčajní ľudia, hoci ich ináče v duši tajne nenávidí. Ale v tej nenávistí je vlastne len tajná aávisť: chcieť byť takým istým a preto je to, že zkusujeme najmä teraz temer denne, že u štipol. Dante AHqhieri. Na 600. výročie jeho smrti. Sjedniotená Italia, zem starej rimanskej kultúry, zem povestnej italskej umeleckej renaissance, vlasť Leonarda da Vinciho, Rafaela a Michelangeia má dnes (14. septembra) veľký sviatok, azda svoj prvý najväčší národný sviatok od úplného dosiahnutia svojich politických ideálov: osvobodenia a sjednotenia všetkých Talianov. Na tento deň, vyhlásený v celom Taliansku úradne za národný sviatok, pripadá #00. výročie smrtí najväčšieho a najprvšieho talianskeho básnika a jedného z najslávnejších mužov všesvetovej literatúry: Danta Alighieriho. Dante Alighieri, prvý a najvýraznejší člen veľkého talianskeho literárneho renaissančného trojhviezdia (Dante, Petrarca a Boccacio) bol geniálnym básnikom svojho národa, epochálne dielo ktorého : povestná „Divina Commedia“ (Božská Komédia) je okrasou a skvostom nielen talianskej literatúry ale i celej všesvetovej literatúry vôbec. Veľký genij Italie narodil sa v meste renaissance: Florencii práve v tie časy (27. mája 1265), keď na zemi Romulusa a Remusa odohrávalo sa posledné dejstvo dlhej krvavej borby medzi pápežskou mocou a nemeckými Hohenäätaufovcí, do ktorej borby holo strhnuté celé Taliansko. Nad kolískou malého Danteho niesol sa hluk zbraní sem a tam v Taliansku premlev- Bích sa čiastok cisárskeho a pápežského vojska. tfyehetfla test ráz do m*f>■ okrem pondelku každý deň. predplatná cena: na celý sraic 168 kor., na pol roka 36 kor., na fltvrt roka 42 körön, na mesiac 14 kor., isdnotlivé čísla po 80 h. Bo cudzozemska: sta ®alý rok 260 korún. Stoigifik LÜ. C«s8<9t loiioio lial« 60 btsiicpo« í@dak(i@. aéSmlMlcSpácIa a expedícia « Variloxihom I«. SlmriSsie. Štvrtok 15. septembra 1921. Na samé Štvrtkové číslo predpláca sa: na celý rok 32 k., na pol roka 16 k. Do cudzozemska: na celý rok 44 körűm Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Číslo telei, redakcie: 56. Číslo teleíonu adm.: 56, Cfslo 207. Graz, 13. sept. Čstk. fk.) „Tagesblatt“ oznamuje z Belehradu: V dnešnej' ministerskej rade ministerský predseda Pašie referoval o maďarskej otázke. Pritom povedal, že Juhoslávia,súhlasne s ostatnými štátmi Malej dohody bude trvať predovšetkým na tom, aby podmienky mierovej smluvy trianonskej boly bezpodmienečne splnené do posledného bodu. Ak Maďari budú mnohí, ktorí včera ešte ponížení vášnivé hlásali demokratizmus, ak medzi časom zbohatli alebo si nejaký mastnejší koštiaľ uchytili — už hľadia chovaním svojím dať pocítiť rozdiel, ktorý je medzi nimi a ostatnými smrteľníkmi. Žiaľbohu, tejto chyby nie je prostá ani jedna vrstva ľudstva. U nás Slovákov je to však veľkým národným nebezpečenstvom. Najmä keď intelligencia zabúda na svoju povinnosť oproti pospolitému slovenskému ľudu, z ktorého pošla a s ktorým aj ináče hospodárskymi a občianskymi sväzkami úzko súvisí. Má to svoju obrovskú výchovnú silu, keď sa intelligent s pospolitým, alebo s ktorýmkoľvek, podľa terajších pochopov na nižšom stupni spoločností ľudskej stojacim človekom únrimne, po priateľsky poshovára, a to nielen vtelly, keď intelligent ide medzi ľud tým úmyslom, aby si pre svoju politickú stranu prívržencov, stranníkov získal. Lebo keď je o politickej agitácii reč, vtedy sú ľudia obyčajne veľmi kamarátski, tí najvyšší radi a blahosklonne potľapkávajú po pleci a stískajú tvrdé ruky hoc i tých najnižších. Ale pospolitý človek veľmi dobre vycíti, prečo je to. Tu treba vnášať do styku medzi intelligenciou a medzi ľudom viac hĺbky, úprimnosti, trvácnosti, aby styk mal výchovný účiktoré momenty mimovoľne dotkly sa i v detstve Danteovom duše budúceho velikána, strhnúc ho, básnika, už v kvete života do víru bojov, povstavších medzi ghibellimmi a gvelfmi „bielymi“ a „čiernymi“. A básnik, genij, chlúba Itálie, musel si pripásať meč a biť sa za idey, ktoré prebývaly v jeho duši: v duši výrazného talianskeho vlastenca, nie bez príčiny oslavovaného pozdnou generáciou talianskeho národa ako predchodcu politickej jednoty vlasti. Životný osud Danteho, úzko súvisiaci s krvavými bójami „bielych“ a „čiernych“, priniesol veľkému človeku mnoho veľkých sklamaní. A veľký básnik, pamiatku ktorého jeho národ od niekoľkých storočí raz nevie ako má najslávnejšie uctiť a osláviť, musel sa za svojho života uspokojiť s trpkým osudom veľkých ľudí, ako boli Sokrates, Demosthenes, Cicero atď. a kráčať ozaj po tŕnistej ceste života. Touto tŕnistou cestou života zavďačilo sa mu jeho rodné mesto Florencia, odsúdiac Danteho' pre jeho politické účinkovanie na doživotné vyhnanstvo a najväčší syn svojho rodného mesta musel sa. túlať celých 18 rokov po iných talianskych 'krajoch, kým v meste Pjavenne 14. septembra 1321 nevydýehol svoju veľkú dušu. Dante Alighieri žil v časoch, keď pochodeň európskej civilizácie začínala prechodiť z rúk Francúzska do rúk krásnej Italie a keď zem starej klasslckej rimanškej kultúry chystala sa vstupovať do prvej periódy svojej povestnej renaissance. Nie je to bez náhody, že veľký genij Italie uzrel svetlo práve v tom meste Florencii, kde asi od r. 1400,začal sa nový duchovný život Talianska, aby bol zárodkom nesmrteľných diel pokračovať v narušovaní mierovej smluvy, boly by štáty Malej Dohody prinútené zakročiť (intervenovať). Čo sa týka najmä Juhoslávie, Maďarsko nerešpektuje podmienky mierovej smluvy, lebo ešte nedodalo ani jeden vagón uhlia z Pätikostolov. Keby Maďarsko nesplnilo svoje záväzky ohladom dodávania uhlia, Juhoslávia pristúpi opätovne k obsadeniu Pätikostolov. nok na obe strany, lebo veď nielen intelligent má čo podávať svojmu neučenejšiemu bratovi roľníkovi, robotníkovi, sluhovi atď., ale i ten samorosťlý, pri tvrdej práci rozmýšľajúci robotný človek môže nejednou myšlienkou alebo životnou múdrosťou obohatiť myseľ inteligentovu, alebo jestli by o „obohatení“ priam i nemohla byť reč, ale pomocou vľúdneho, úprimného, úctivého! styku „na dol“ má príležitosť intelligent nadobúdať si informácie o biedach, strastiach, životných spôsoboch drobných ľudí, tým viac, že je to prirodzenou povinnosťou každého inteligenta. Jedni druhých musíme vychovávať, povznášať, v dobrom smere vplývať, a vyhľadávať styky s ľudom nielen vtedy, keď je reč o nejakom obchode, úradnej povinností, pravote, politike atď. Tento ozaj demokratický výchovný smer pestovať treba najmä pri mládeži. Niet nič ošklivejšieho, ako keď na príklad študent-fičúr hanbí sa prejsť ulicou so svojimi chudobnými alebo pospolitými rodičmi len preto, že sú nie elegantne zaodetí. Novšie generácie nesmú upádať do hriechu terajšieho, ešte vždy na kasty triediaceho sa sveta. Ale na druhej strane i ľud musí si ozaj vedieť uctiť a vážiť len takých ľudí, ktorí sú k nemu vľúdni, dobrí a úprimní, ktorí sa od slávnych talianskych sochárov, staviteľov a maliarov XV.—XVII. storočia. A Dante svojím básnickým duchom, ohrievaný pamiatkou svojej milovanej, no nedosiahnutej Beatrice, stvoril diela ozaj svetové a ozaj nesmrteľné, medzi ktorými je najepochálnejšou jeho povestná: Divina Commedia. Toto veľkolepé epické tlelo Danteho opisuje cestu v lese zablúdeného básnika (ako vidinu) po pekle, očistci a nebi. Dante sám pomenoval svoje dielo len „Cotaimediou“, pozdejší vek pre jeho nádhernosť doplnil názov diela výrazom „Božská“. Veľká povesť „Božskej Komedíe“, vyšlej do nedávna v okolo 350. vydaniach, naofcaj dosvedčila božskosť diela. Dielo nesčíselnekráť preložené do všetkých kultúrnych rečí (ešte i do armenčiny a hebrejčina) zaistilo Dantemu povesť nehynúcu, ktorá nezanikne ani po tisícročiach. Nádhernosť diela ja niejen v hlbokých myšlienkach a fantázii básnika a krásnych básnických formách, ale i v kráse reči Danteho, ktorou vlastne položil základ terajšej talianskej spisovnej rečí. Čím bol pre Nemcov Martin Luther v ohľade položenia základov modernej spisovnej reči nemeckej, tým bol pre Talianov Dante Alighieri, ktorý okrem toho so svojimi špeciálnymi „stanzami“ podal dôkaz o zvučnej sile a muzikálnosti talianskej reči. Veľkolepá je v Divine Commedii i kritika Danteho o súčasných dejstvovateľoch patričnej doby, v ktorej nádherne odzrkadľuje sa básnikov hlboký svetonázor, od 600 rokov mnohými a mnohými talianskymi literátmi a vedátormi interpretovaný. Taliansko rýchle pochopilo krásu a význam Danteho diel, najmä Božskej Komédie. Už roku Energické osvedčenie Pašičovo proti Maďarsku. Hrozí nanovo obsadil' Päfikostoly, ak Maďarsko nebude dodávať uhlie Juhoslávii.