Nedeľná Pravda, január-marec 1971 (IV/1-12)

1971-01-22 / No. 3

Ročník IV. 22.1. 1971 Cena Kčs 1 Nad stránkami Poučenia Západní sociológovia a polito­lógovia už dávno „poobraccli" osobnosť politika zo všetkých strán a vyrobili nemálo recep­tov na zaručene úspešný po­stup po rebríčku moci. Vypro­dukovali aj sériu základných a ešte základnějších kritérií na hodnotenie „efektivity“ politika. Tak podľa jedných treba poli­tickú osobnosť oceňo­vať nielen podľa toho, čo dokázala presa­­d i f, afe aj podľa to­ho, čomu dokázala z a­­brániť. Podľa iných nákladným meradlom úspešnosti politika je jeho schopnosť za­stierať svoje pravé úmysly, schopnosť demagogic­ky pôsobiť na spolo­čenské vrstvy a triedy, schopnosť vťahovať ich do „hry", v ktorej kona­jú dokonca aj proti svojim základným, ob­jektívnym záujmom. Keby sme uznali tieto svojské kritériá bur­žoáznych politológov, potom by sme za vy­nikajúce osobnosti mu­seli považovať aj poli­tikov, ktorí napríklad pod zástavou naciona­lizmu (ale vždy v záuj­me národného kapitá­lu) vohnali milióny pod­vedených ľudí do zá­kopov a nejednému ná­rodu spôsobili nesmierne utrpe­nie. Keb/ sme schopnosť za­stierať pravé, úmysly (ostatne, je to neodmysliteľná črta politi­kov buržoázneho typu, nečudo teda, že ju tak zvýrazňujú) na­ozaj povýšili na kritérium, po­tom by sme aj u nás mali ús­pešných politikov ako stromov v lese. Ved či všetci ti gold­­stückerovci a procházkovci osemošesťdesiatom roku a dáv­v no predtým nedokázali svoje skutočné politické ciele ob­ratne skrývať za pláštik „vy­lepšovania" socializmu, za pláš­tik, ktorému dávali dokonca pe­čať vedeckosti, pokroku a prie­­kopnictvc? Či nepoplietli hlavu tisícom ľudí? Ale či ich a celú republiku nevmanévrovali zóro­(Dokončenie na 2. strane) iekedy začiatkom augusta roku I960 si terajší mi• nister •zahraničného ob­chodu Ing. Andrej Barčák v roz­hovore uverejnenom u novinách veľmi (aikal ria vtedajšie pome­ry. Sech vraj Sik príde — po­vedal medzi nás do výroby, nech nárri povie, ako máme pra­covat pódia,jeho predstáv eko­nomickej reformy, lebo doteraz 'nerobil v podstate nič, len sú­stavne analyzoval nedostatky minulosti. Mnohí z ekonómov, hoci mu ytedy navonok aj tlieskali (lebo kto si vtedy mohol otvorene do 'volil vystúpil proti reprezen­tantom „socializmu s ľudskou Ivfirou" j nesúhlasili s tým, že sa- Šik a jemu podobní vyžívali na" chybách, ' žé dehonestujú všetko pozitívne, čo vytvorili ru­ky pracujúcich za dvadsafpäf rokov budovania socializmu u 'náš. Ukázalo' sa, že len čo zmizla žaba z prameňa, len čo :sä odvalil balvan z našej so­cialistickej' cesty, národné hos­podárstvo ožilo priam pred na­šimi očami, vytryskla krištáľo­vo čistá iniciatíva ľudí, o kto­rých sa predtým hovorilo, že na svoju prácu hladia len cez koruny. Nastal čas tvorivej práce. Vieme, že rok 1970 znamenal v. našej ekonomike podstatný obrat Máme iste veľa drobných aj väčších nedostatkov. Vcelku však prevládajú pozitívne ten­dencie. To je významný úspech hospodárskej politiky nového vedenia Komunistickej strany Československa. Sú to ale pre­dovšetkým výsledky obetavej práce ľudí vo výrobe, dokumen­tujúce kladný vztah, podporu a dôveru strane, ktorá pôsobí v záujme pracujúcich. Plán rozvoja národného hos­podárstva na tento rok navazu­je na pozitívne výsledky súčas­ného hospodárskeho a politic­kého vývoja. Ďalej rozvíja hos­podársku politiku vytýčenú ja­nuárovým zasadaním 0V KSC v roku 1970. V intenciách uzne­senia decembrového plenárneho zasadania ÚV KSC z roku 1970 ďalej posilňuje úlohu štát­neho plánu ako nástroja ria­denia. Štátny plán stanovuje rozsah záväzných úloh a limi­tov tak, aby ich rozsah i cha­rakter zabezpečoval vo všet­kých ekonomických oblastiach rovnomernú realizáciu plánova­ných úloh. Hlavným cieľom sa stáva podstatné zvýšenie efek­tívnosti. ktorá nezabezpečí len pokrok v riešení dnešných ne­dostatkov, ale umožni aj včas predchádzal vzniku a rastu no vých disproporcií. Možno niektorým riadiacim pracovníkom z podnikovej sfé­ry sa nepáči, že sa im niektoré úlohy ukladajú direktívne. Bo­lo by, pravda, aj pre štátne a politické centrum jednoduch­šie, keby podniky samy, z vlast­nef iniciatívy prichádzali s ná­vrhmi, ■ ako zvýšia výrobu pre vnú­torný a zahraničný trh, ■ ako znížia spotrebu suro­vín, materiálov, energie, vôbec materiálové nákla­dy, ■ ako i vlastnej iniciatívy obmedzia dnes nepotrebnú investičnú výstavbu a zní­žia rozostavanosť, ■ ako zlepšia odberateľsko­­dodávateľské vzťahy, ■ ako zvýšia a uplatnia so­cialistickú racionalizáciu práce. Lenže, stará oporlunistická prax, zakrývat rezervy fabrík v záujme svojho kolektívu (bez ohľadu na potreby spoločnostij ešte stále pretrváva na škodu nášho dalšieho rozvoja. Preto plán na tento rok direktívne vy­tvára podmienky pre lepšie za bezpečenie výrobných úloh do dávkami potrebných surovín, materiálov a výrobkov. Hmotné bilancie vybraných najdôležitej­ších výrobkov sa rozpíšu zhora, čím sa určia záväzné dodávko­vé úlohy a limity pre dodávate­ľov a odberateľov. Súčasne sa stanovujú i záväzné úlohy* e li­mity v dovoze i vývoze a zá­väzné presuny medzi národný­mi republikami. Začal sa realizovat plán na tento rok. jeho úlohy sú nároč­né, vyžadujú rozhodnost a cie ľavedomost predovšetkým vedú­cich pracovníkov. Ale splnit hlavný ciel plánu — zvýšit efek tívnost národného hospodárstva možno len s pomocou pracujú­cich. Oni vedia, kde sú rezervy kde možno racionálnejšie v poď nikoch pracovat. To nemôžu za bezpečif centrálne orgány, fe to veľmi konkrétna práca pre vedenia kolektívov, stranícke a odborárske organizácie. Na všetkých stupňoch riade­nia sa musia zabezpečit zámery a záväzné úlohy štátneho plánu na tento rok. Teda nie náhodou sa žiadala věnovat rozpisu a zo stanovaniu podnikových plánov tá najväčšia pozornost Ľudovo sa tomu vraví — kto dbá. ten mát Ticho pral bárkou Čas V PRVEJ línii Naši v BULHARSKU 17. str. TOL STOJ synovými očami tvorivej prace JOZEF LÚČ Zo slovenských prísloví vyberá a ilustruje JOZEF DROZD. Foto K. BELÍC K VT

Next