Obzor, 1882 (XX/1-32)
1882-01-05 / No. 1
5, 15 a 25-ho každého mesiaca. Reklamácie u svojej pošty. a domád EI pre hospodärstwo, remeslo ČÍSLO 1. INV.< ; 49 4 € CV Uhor. Skalici, dňa 5. januára 1882. + zwot. ROČNÍK XX. Tento časopis vychádza: Predplatná cena s poštou: celoročne 3 zl. polročne 1 zl. 50 kr. Jednotlivé čísla 10 kr. POZVANIE KU PREDFPLATKOM na 20. ročník OBZORU 1882. júmať sa nemôžu. Vet. priateľov prác našich prosíme o čím skoršie doposlanie predplatkov, aby všakové novoročné práce naše na možno najdlhší čas rozdeliť sa mohly. Administrácia a Vydavateľstvo „Obzoru“. Celoročná cena s poštou 3 zl. Polročná s M 1 zl.: 50 kr. Pri tejto chatrnej cene štvrťročné predplatky pri Poľné hospodárstvo, jako počiatok Tudskej vzdelanosti. Prajúc všetkým statočným rodákom, áno i každému poctivému spoluobčanovi nášmu, na duchu i na tele požehnaný rok nový: z pomoci božej započneme tohoročné práce naše tým spôsobom, že ct. rodákom stavu hospodárskeho vysvetlíme v krátkosti tú, pre celé človečenstvo „velmi dôležitú pravdu: jako polným hospo dá rstvom stal sa počiatok všetkej vzdelanosti ľudskej. Pri rozberaní tejto vážnej pravdy, nutno nám obrátiť zraky na ty staroveké zprávy, ktoré máme o prvotnom stave ľudského pokolenia. Najdávnejsie obyvateľstvo zeme našej živilo sa nepochybne iba tými plodinami, ktoré nastolila mu štedrota samej prírody, v rozličnej, vätšej menšej ovocine. Patrným dôkazom toho sú zprávy Mojži- šove v Starom Zákone, že už v raji bolo všakové stromovie s chutným ovocím, človeku za potravu slúžiť majúcim. Avšak prvotné človečenstvo dlho netrvalo v tomto požehnanom stave života, ťažkej práce a starosti o výživu nemajúcom. Keď zaiste počeť ľudí rozmnožil sa patrnejším spôsobom : nuž nove povstávajúce obyvateľstvo zeme zanechať muselo ty požehnané kraje, v ktorých sama príroda nepretržene vydávala jedno| duché, z rastlinstva sosbierané pokrmy. Tak započínaly sa už trapnejšie pomery najdávnejších obyvateľov zeme. Ktorí zaiste boli vytisnutí do chladnejších, po celý rok — o jehož spôsobe počítania, pravda, tito najdávnejší ľudia nevedeli z hola nič. — prirodzenú rastlinnú potravu nevydávajůcich krajov: prinútení boli všakovú divú zverinu loviť a živiť sa jej mäsitými čiastkami: kožu ale upotrebiť za jakú takú ochranu tela proti nehodám povetrnosti. Pozdejšie pripojilo sa k loveniu zverov i lapanie rýb rukama v menších tekutých vodách : mäso jejich dávalo tiež pokrm, rybäcie osti ale prvotným ľuďom slúžiť počaly ku spojovaniu častí zvieracej kože, aby telo výdatnejšie zakryť a chrániť mohly. V tomto polovníckom stave života hladali si ľudia prítulok, po čas neprajnej povetrnosti, v jaskyňách, pod navislými skalami, vo veľkých deravých stromoch atď. Keď pozor náš obrátime k tomu, že lovenie divých zverov, pre nedestatok potrebných 1