Roľnícke Noviny, január 1971 (XXVI/1-25)

1971-01-22 / No. 18

PIATOK 22. IANÜÁRA 1971 « ROČNÍK XXVI • ČÍSLO 18 • CENA 1 Kčs DNES v ČÍSLE: Poklad z práce-živé spomienky J. Habaru ?pred polstoročia ® Z krajin priateľov-ZSSR za volantom ’ Rozhovor s Ing, Molnárom - Kam zaostřit pozor­­nost # KSČ a proletársky internacionalizmus « Piešfany patria aj poľnohospodárom Ruky Laka­­tošovcov stvárňujú kov O umení počúyat p V dokumente „Poučpnie z krízového vývoja v strane a spo­ločnosti po XIII. zjazde KSČ“, ktorý schválili na ple­nárnom zasadnutí ÜV KSČ v decembri 1970, sa hovorí aj o tom, že pravica a antisocialistické sily sa usilovali zlik­vidovať vedúcu úlohu strany v ekonomike, rozvrátiť princípy centrálneho plánovania, reformovať našu ekonomiku a čo naj­viac ju pripútať k Západu, presadzovať súkromné podnika­nie, aby tak rozbúrali naše socialistické spoločenské zriade­nie. Na dosiahnutie svojho cieľa používali rozličné formy i tak­tiku. Neobišli ani naše poľnohospodárstvo, hoci tu nemali ta­ké úspechy ako v priemysle či v iných oblastiach nášho ži­vota. Pravicoví oportunisti a protisocialistické sily chceli aj naše poľnohospodárstvo najprv rozvrátiť a potom lio znova sfor­movať nie však na socialistických, ale v podstate súkrom­ných základoch. Tŕňom v oku im bol február 1948, v kto- ĽUDOVÍT Ď U R D I K rom sa rozhodlo aj o tom, že naše poľnohospodárstvo sa bu­de uberať smerom k socializmu predovšetkým družstevnou formou. Zákon o JRD z roku 1949 dal tomu právny podklad. Nepriateľské sily chceli zlikvidovať vymoženosti Februára 1948 aj tým, že žiadali zrušiť tento zákon a nahradiť ho ta­kým, ktorý by vyhovoval ich predstavám a cieľom. Aby sa chúťky nepriateľských síl splnili, začali špiniť a znevažovať všetko, čo dobrého náš ľud i naši poľnohospodári dosiahli v so­cialistickom štáte. Hovorili o „dvadsiatich ro­­rokoch temna", o nespravodlivosti voči roľní­kom, o KSČ ako zločineckej organizácii, kto­rá vraj nemá právo byť vedúcou silou v spo­ločnosti, o robotníckej triede, ktorá vraj pre svoju zaostalosť nemôže byť rozhodujúcou zložkou štátneho politického systému a po­dobne. Keď všetko popľuvali, začali'vychvaľo­vať Západ a jeho súkromné vlastníctvo i pod­nikanie. A hneď vyrukovali s teóriami, ktoré síce vyhovovali porazenej buržoázii, jej pri­sluhovačom a skupinkám ľudí i jednotlivcom, no nie masám družstevných ’oľníkov, ktorým spoločné hospodárenie na socialistických základoch prinieslo lepší život ako bol ten, čo prežili za éry masarykovskej „humánnej“ demokracie i ľudáckych pohlavárov. V rámci boja proti tzv. krivdám a neprá­vostiam, pričom nepriateľské sily mali spra­vidla na mysli bývalých veľkých vlastníkov pôdy, chceli rehabilitovať práve týchto pánov. A títo bývalí vykorisťovatelia sa hneď chopili príležitosti. Žiadali vrátiť ich majetky, pri­čom často chceli ešte lepšiu pôdu ako bola tá, ktorú im vyvlastnili v rámci platných záko­nov. Pritom vyvíjali fyzický i morálny nátlak na tých funkcionárov, ktorí pevne stáli na pozíciách marxizmu-leninizmu, ktorí bránili socializmus a najviac sa zaslúžili o rozvoj poľnohospodárskeho družstevníctva. Nezabudli ani na sľuby. Hovorili, že z družstevných hos­podárstiev sa utvoria tzv. rodinné farmy. Určili aj ich výme­ru, a to 50 hektárov. Niektorí falošní proroci sľubovali druž­stevným roľníkom tzv. árendu za ich pozemky, ktoré zdru­žili do JRD. Pravda, túto árendu by iste dostali len ich vy­volení, medzi ktorých zaradili bývalých statkárov a kulakov, ktorí v družstvách aj tak nepracovali. Bývalí malí roľníci a bezzemkovia, členovia JRD, by árendu nielen nedostali, ale boli by dobrí iba ako poľnohospodárski robotníci na budú­cich rodinných farmách a v rozličných pseudodružstvách či spoločenstvách. „Ochrancovia“ družstevných roľníkov vymýšľali všetko mož­né aj nemožné, len aby sa zavďačili svojim pánom v zahra­ničí. Zakladali rozličné záujmové zväzy, ktoré mali vraj chrá­niť roľníkov pred diktátom komunistov. V týchto zväzoch či združeniach mali mať rozhodujúce slovo bývalí agrárnici a ľudácki bonzovia, ktorí bjt boli budovali „socializmus“ pre seba a svojich spojencov a priateľov. Veru, čudné veci sa robili a pripravovali v roku 1968. Fa­lošní priatelia ľudu špekulovali na účet statočných občanov nášho socialistického štátu. Chceli ich peknými rečami a sľub­mi obalamutiť, pričom pripravovali kontrarevolučný puč, zvrat VO vývoji našej spoločnosti. Hanobenie socialistických vymo­žeností a sľuby boli iba pláštikom na zastretie ich špina­vých cieľov. Hoci narobili veľa hmotných i morálnych škôd, ich predsavzatia sa nesplnili, le\jo všetok náš ľud sa nedal chytiť do ich pasce. Čestní komunisti a občania im nedovolili dohrať hru až do konca. Družstevníctvo, ktoré má u nás dl­horočné tradície, socialistické poľnohospodárstvo, ktoré má pevné základy, nemohli zviesť zo správnej cesty. A navyše, v tých zlých časoch prišli nášmu ľudu, a teda aj našim so­cialistickým poľnohospodárom, na pomoc verní spojenci — Sovietsky zväz a ostatné bratské krajiny. Nepriateľské sily prehrali svoj boj, sú porazené. Naša so­cialistická spoločnosť, hoci musí hojiť rany spôsosobené ne­žičlivcami, má dosť síl zabrániť tomu, aby sa rok 1968 už nik­dy neopakoval. To, čo sa stalo v, nedávnom neblahom období, musí byť pre nás veľkým poučením. Nesmieme zabudnúť na to, že v rozdelenom svete existujú nepriateľské sily, ktoré sa usilujú o likvidáciu socializmu a komunizmu. Pamätajme aj na to, že nepriateľov máme aj u nás, že ešte nevymreli, že čakajú iba na naše chyby, ktoré by mohli znova využiť pre svoje politické a iné ciele. Nezabúdajme! Rozvoj poľnohospodárstvo v najbližších rokoch Pokračovať v dobrej tradícii Decembrové pléna ústredných výborov strany zbilancovali dosiahnuté výsled­ky nášho posledného politického a hospodárskeho vývoja, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že nastúpená cesta konsolidácie je jedine správna a prospešná pre všetkých, ktorým socializmus prirástol k srdcu. Podarilo sa nám to. čo naši od­porcovia spochybňovali. Strana sa zbavila živlov, ktoré sa usilovali o jej roz­vrat a tak upevnila svoje rady. POUČENIE sa dotýka každého Základný dokument, schválený na plé­ne ÜV KSČ „Poučenie z krízového vývo­ja našej strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ“ je dokumentom ďaleko­siahleho vnútropolitického i medziná­rodného významu. Analyzuje zložitosti politického vývoja v posledných rokoch, ukazuje príčjny toho, prečo sme sa do­stali do vážnych krízových javov, ktoré v roku 1968 vyústili v kontrarevolúciu, ale najmä, a to je hlavné, vyvodzuje zá­very a poučenie pre ďalší náš postup vpred, aby sa podobné situácie nikdy viac neopakovali. Poučenie sa svojím spôsobom dotýka každého, kto v tejto spoločnosti žije, má otvorené oči, môže konfrontovať svoju angažovanosť, poplatnosť dobe, v ktorej žil, a to či už správnym alebo ne­správnym smerom. Môže ohodnotiť svo­ju pomýľenosf alebo zmanipulovanie, zavedenie rôznymi prúdmi pravicového oportunizmu, revizionizmu a na vlast­ných skúsenostiach robiť záver o ich škodlivosti, pre našu spoločnosť. Na dru­hej strane môže na výsledkoch, dosiah­nutých najmä po aprílovom pléne OV KSČ v roku 1969 porovnávať, čo pre na­šu stranu i spoločnosť znamená jednot­né, rozhodné, na pozíciách marxizmu­­leninizmu a proletárskeho internaciona­lizmu pevne stojace vedenie našej stra­ny na čele so súdruhom Husákom. Toto vedenie prešlo od slov k činom a k to­mu vedie celú stranu í štátpe. orgány, ktoré v zmysle gottwaldovského hesla „Čelom k masárri“ neúnavne sleduje cieľ aktivizácie všetkých zdravých síl v na­šej spoločnosti' k pozitívnemu riešeniu našich politických i hospodárskych prob­lémov, k dôslednému plneniu uznesení najvyšších orgánov strany. Je poteši­teľné, že v tomto úsilí nové vedenie dostáva náležitú podporu pracujúcich a má dostatok dôvery i autority. Keď uvádzame tieto konštatovania v obecnejšej polohe, považujeme za správ- Dr. JÁN JANÍK, tajomník ÚV KSS ne podčiarknúť ich význam a platnosť i pre prácu v našom poľnohospodárstve a celom agrokomplexe. Správnosť politiky KSČ Už viac ráz bolo povedané, že postoj našich poľnohospodárov si zaslúži vyso­ké ocenenie, pretože 1 v najťažších chvíľach roku 1968 a 1969, kedy sa roz­hodovalo o osude našej socialistickej republiky,, zostali verní politickému zväzku s robotníckou triedou a v abso­lútnej väčšine neprepadli hystérii, ne­dali sa zlákať na nesprávne pozície. Tiet;o politické postoje našich druž­stevných roľníkov i ostatných pracu­júcich v poľnohospodárstve potvrdzujú správnosť politiky našej strany na poľ­nohospodárskom úseku. Opatrenia, vy­konané v záujme intenzifikácie výroby spolu s usilovnou prácou poľnohospodá­rov sa prejavili aj v dosiahnutých vý­sledkoch vo výrobe. Podľa predbežných výsledkov plán hrubej poľnohospodárskej výroby a tr­hovej produkcie sa vlani splnil. Podobne i v potravinárskom priemysle a nákupe sme dosiahli mierne prekročenie pláno­vaných úloh a rozvoj výroby potravín vo svojom súhrne prispel1 ku konsolidá­cii na vnútornom trhu. Poľnohospodár­ska výroba vzrástla zhruba o 2 percentá a trhová o 3,3 pere. Aj úlohy štátneho plánu v potravinárskom priemysle sa prekročili o viac ako 1,5 pere. To všetko je tým cennejšie, že tieto výsledky do­siahlo naše poľnohospodárstvo 1 ?a me­nej priaznivých klimatických podmie­nok, ktoré oddialili priebeh jarných prác, sťažili zber obilnín, znížili hektá­rové úrody zemiakov, množstvo a kva­litu krmovín. Dosiahnuté výsledky svedčia o plnom pochopení konsolidačného úsilia strany medzi pracujúcimi na dedine, o naras­tajúcej iniciatíve poľnohospodárov, o pl­není prijatých záväzkov na počesť 25. výročia oslobodenia republiky Sovietskou armádou. Úlohy pre tento rok Teraz však stojíme pred úlohou do­konalej prípravy plánu na rok 1971 v každom poľnohospodárskom a potravi­nárskom závode. Jeho realizácia bude ďalším pozitívnym príspevkom podpo­rujúcim úsilie strany o politickú a hos­podársku konsolidáciu našej spoloč­nosti- Treba si uvedomiť, že len za ak­tívnej účasti všetkých straníckych or­gánov a organizácií pri dôslednej a ná­ročnej riadiacej práci vedúcich pracov­níkov, ďalším výraznejším upevnením poriadku a discipliny vo výrobe mož­no uskutočniť zámery plánu na rok 1971 a dosiahnuť žiadúci obrat v dote­rajšom vývoji našej ekonomiky Pred­(Dokcnčenie na 3. strane) FotO: St. BARČÁK \

Next