Slovenský Ľud, júl-december 1923 (III/27-52)
1923-07-05 / No. 27
ROCNIK III. CIS. 27. CEt$H 20 Ü#L Košice, 5. júla 1923. SLOVENSKÝ ĽUD VYCHODÍ KAŽDÝ STUETOK. jvZodpovedný redaktor: p,i ia«eiauí menej ato ío výtitkj-v kč« ?so Vydáva „PATREV, spoločnqjt^ ^u- ' » io . Kčs 2 70 cením obmedienJO ' V*. ‘ »VINCENC NAVARA. «wtažoe sa ££ Pee'dpla «Ä fednotlivé čísla Kčs 3-— štvrťročne V. BELKCi Práca a život. Práča a život sú spolustrasíené. Práca bez života a opačne zase, živbt bez práce byť nemôžu. To ,ie tak od počiatku sveta a tak ostane do konca, je to zákon prírody táto práca je dvojaká: je duševná a je hmotná (materialná). Obidve rovnako sú potrebné pre ‘človeka; jedna k udržania tela pri živote a sile, druha zase kŕmiť ducha a tak chápavejším a pri jemnejším učiniť človekovi celý ten život na zemi. Cieľ hmotnej na príklad roľníkovej práce je, aby,mal čim bohatšiu úrodu, plné stodoly a sýpky, aby mal teda čo jesť, niečo prípadne aj na staršie dní a života aby si shospodáriť mohol. Duševná práca človeka ma iný cieľ, pohyb duchovného života javí sa iba v tom poriadku, ktorého pridŕžame sa pri svojich 1 ácach okolo hmotných veci. Práca duševného života ukazuje s á nám v tom, že rozoznávame pekne od špatného, dobre od zlého, mravne od nemravného, a že je duša človekova nesmrteľná.To jest, že ľudská duša od tela, v ktorom len krátky čas žije, oddelí sa a bude žiť na veky. Človek, ako v živote vidíme, nežije a nepracuje len pre seba, ale aj pre rodinu, pre národ a vlasť. Aby však toto cieľu primerané osožno a čo najprospešnejšie vedel a mohol činiť, žiť a pracovať aj pre spolublížných, aby mohol byť osožným i svojmu národu k tomu nadovšetko musí vzdelávať svojho ducha, pracovať duševne. Vzdelávať sa a potom pracovať duševne teda je tak pre život potrebné ako aj pracovať telesne hmotné, ak len nie viacej. Povážme len, že keby sme naozaj bezmyšlienkovite, bez uváženia všetky práce podujímali, ako by to asi vyhliadalo, O, moc, veľmi moc, treba je niekdv ducha napínať i pri jednoduchých telesných prácach, a mnohokrát ani by sa ony nevydařily, keby nebol im výdatnou pomocou duch. A potom ako by asi svet vyhliadal bez systematického vedenia administrácie a vôbec bez ceľkového • spravovania, ktoré nestrpí ani menšie pochybenie, najmä u štátov kde žije milióny ľudí a každý jednotlivce má iné požiadavky alejm každá frakcia má iné nápady, iné chutky ? Veru istotná. je to vec, že keby rozumnej t. j. duševnej dobre uváženej a premyslenej práce tu nebolo tak všetko by sa prekotilo a srútilo na kopu. Hla a táto duševná práca to všetko jak pekne riadi a spravuje. Pracujme tecjai,každý tak ako najlepšie vieme, a môžeme na národa roli dedičnej, pracujme hmotne a aj duševné pilno, usilovno, veď osožíme tým len sami sebe národu a milovanej našej vlastí. KAROL B1ELEK: 0 rozšírení dochádzky školskej. m. História všetkých národov nám rozpráva, že novoty, kráčajúce akýmkoľvek smerom, či to už boly vynálezy, opravy, zmeny, buď čo iného, prospešného, nebolv od ľudu priajté vždy rovnako. Lud, navyknúc na zariadenosti svojho života a spoločenstva, častokrát neprospešné a zhubné, nerád a ťažko lúči sa s nimi. Takto vysvetlíme si to najlepšie, prečo sa ľudu mnohé veci, zariadenosti neľúbia, prečo s nimi nesúhlasí a prečo v spoločnosti ľudskej panuje nesúhlasnosť, disharmónia. Jako všetky novoty vôbec, tak ani predĺžená povinnosť školská nebola ani v iných krajinách nebude ani u nás prijatá so súhlaa som všeobecným. Jedni ju budú velebiť a vyhlasovať za pokrok a vymoženosť veľkú; iní budú sa jej protiviť, vyhlasujúc ju za bremeno škodlivé, pohromy egyptské a zkázu jeruzalémská, aké nešťastie ľud náš len zastihnúť mohlo; zas iní budú to brať ľahostajne, ako by sa ani nič nebolo prihodilo. A čo asi namietať sa bude oproti osemročnej povinnosti školskej? Žaloby zaiste budú nasledujúce: Predĺženou povinnosťou školskou 0 dva roky bude chudobný ľud ukrátený pri pomoci vyhľadávania živností. Chudoba niektorých rodičp/ j tak veľká, že i pri najlepšej vôli neni sú vstave dietky svoje ešte 1 vyše 12 rokov do školy posielať. Následkom rozšírenia dochádzky školskej bude treba rozšíriť i školy a rozmnožiť počet učiteľov, čim vzrastne náklad na školy, daní zas pribudne, muší to chudoba platiť a nebude mať z toho žiadneho osohu, ani deti; lebo sa i tak viacej nenaučia. Mnohí „tnúdraci“ dôvodia, že predĺžená povinnosť školská je príčinou, že boly do ľudových škôl zavedené reálie a iné veci, ktoré, vraj, ta ani nepatria a ktorým deti ani nerozumia. Niektorí uznávajú síce potrebu ďalšieho chodenia do školy, lež len pri školách viactriednych; lebo v jednoduchej škole sa j tak novotám nepřiučí, ba duševne zakrnie. Iní zas vidia v predĺženej dochádzke školskej zárodok nemravnosti, poneváč chodiť budú do školy spoločne s dospelejšími dievčatami. Tiež niektorí dokazujú, že predĺženou dochádzkou školskou odchovajú sa ľudia namyslení voľajakou vyššiou vzdelanosťou. Konečne niektorí i to prorokujú, že dlšiou návštevou školy bude veľa zameškania, veľa pokút, čo zapríčiní ľudu len výdavky a roztrpčenie. Keď by zostalo pri starom, mládež by zaiste riadnejšie chodila do školy. Z týchto výhovorôk sú niektoré nepodstatné, iné zas nezakládajú sa na pravdivých dôvodoch a preto podvrátit sa dajú snadno. Žeby zákonodárstvo, predĺžiac dochádsku školskú, bolo „ukrátilo“ rodičov a do jejich sa násilne zamiešalo, odpovedám: Každá riadná spoločnosť stará sa o to, aby jej členovia spôsobní boli podporovať jej snahy a prospechy. Podobne i štátu záleží na tom, aby štátni občania boli ľudmi statočnými,