Slovenský Ľud, júl-december 1923 (III/27-52)
1923-07-05 / No. 27
2. strana. SLO^ENSKV ĽUD 5. júla 1923. šľachetnými, a aby cti a dobrej povesti obce svojej dbali. Preto štát užije prostriedkov rozličných, aby si vychoval občanov'poriadnych; vydáva múdre zákony, zakladá školy, podporuje vedy a umenie a t. ď. Z tej' príčiny zaviedla i u nás, teraz na Slovensku, naša vláda osemročnú povinnosť školskú. Zariadenie toto požaduje nielen prospech štátu, lež i záujmy jrodičov; lebo dobre vychované deti nezabudnú nikdy, čo im rodičia dobrého urobili. Okrem toho nezostávajú deti celý deň vo škole, zbýva im ešte vždy času, aby rodičom svojim pri ľahších prácach pomáhaly. Rodiny a obce malý by sa zvláště starať o školy. Lež, Bohužiaľ, ešte ustavične pozorujeme, že mnohí rodičia a obce by radšej viděly, aby škôl vôbec nebolo. Či má vláda k tomu privoliť a trpeť, aby školy pustly a dietky vyrastaly akc stromy v lese a pod plotom žihlava? Nikdy! Že mnohí rodičia sú chudobní a že im je ťažko dietky svoje do 14. roku do školy posielať, je k uznaniu, predsa však nie k dopusteniu, aby už v 12. roku oslobodení boli od návštevy školskej, Chudobní rodičia nezanechajú obyčajne majetku žiadneho; neposkytnú im ani prostriedkov, aby sa ku budúcemu povolaniu svojmu náležíte pripraviť, vzdelať mohly. Tedy, nech deti ich aspoň za viac rokov chodia do školy, nech sa čím viac toho naučia, aby voľakedy nenariekaly na svojich rodičov a na tých, ktorí povolaní sú starať ša o to, aby aj dieťatu chudobnému, rolnickému, nádenickému dostalo sa istého vzdelania a výchovy. Konečne, keď sú rodičia ozaj biedni a chudobní, nech ich podporuje obec, nech poskytne sa im úľava voľajaká, aby povinnosťam svojim zadosť učiniť mohli. — „Nechajte deti chudobné pracovať, aby rodičom svojim niečo vyrobiť mohli“ povedia mnohí; zaiste takí, ktorí chcejú mať prácu na poli a v továrňach najlacnejšiu; lebo skutočne detská práca je najlacnejšia. Títo len z príčin materialných žiadajú si, aby 13 14 ročné deti do školy nechodily. * Je to však chybou vychovávateľskou, že sa deti zavčasu vedú ku práci a zárobku. Takým deťom sú peniaze hlavnou vecou, preto sa za nimi sháňajú a zostávajú lakotnými a márnotratnými. — Mladí robotníci sú lepším, šľachetnejším dojmom neprístupní. zavčasu otupujú, v telesných rozkošiach hľadajú zábavy a tak na duchu aj na tele padajú vždy hlbšie a hlbšie. Že je tomu skutočne tak, dokazovať netreba, Dohovárku, že osemročnou návštevou školskou náklad na školy sa zväčší a daní pribudne, prízvukujú mnohí. — Nepomyslia však, že ten náklad nebude tak veľký, aby sa preň návšteva školská mala zkrátit’. Kde školu nutne treba rozšíriť, musí sa to stať i bez toho, keď by nebolo osemročnej návštevy školskej. Ale je to predsa ešte vždy poľutovania hodným zjavom, že výdavky na školu sú mnohým ustavičnou „soľou v očiach“. A predsa výdavky na školu sú najlepšou istinou hojné úroky donášajúcou. Pozrime a viďme, čo robia múdri a zkušení rodičia, ako starajú sa o vzdelanie dietok svojich, neľutujú ani peňazí, ani práce, len aby dietky svoje náležíte vzdelali, vyučili a vycvičili, Pozrime na iné vzdelané krajiny, čo tam robia so školami, počujme o tom mienku a výpovede osvedčených priateľov ľudu a dozvieme sa, že náklad na školy nie je peniazom ztrateným. Tí rodičia ale, ktorí ľutujú groša na školu, nech radšej gazdujú a šetria pri výdavkoch iných, nepotrebných. Podívajme sa len po obciach na hojnosť krčiem, hostincov, v nich na trovu pitia a jedenia ; na zábavy, tance, veselice ; na nádheru v odeve, náradí, skvostoch, pohodlí a uznať musíme, že to všetko pohltu j e omnoho školy. viac peňazí, ako náklad na Anglický učenec John Locke dobre hovorí: „Čudoval som sa často nemálo, že ľudia mnoho peňazí premárnili, aby svoje deti vystrojili šatami jemnými, aby, im zaopatrili byt pohodlný, nádhernú potravu, početné služob BESEDNICA. Niektoré zvláštnosti New Yorku. New York je iste Niagarou amerického života. Ako spústy vody ženú sa cez tieto chýrečné vodopády, tak New Yorkom ženú sa spústy ľudských dychtivcov, hľadajúcich príležitosť vyhľadať si svoje šťastie v novom svete, Zdá sa to neuveriteľné, ale keď by všetci jednotlivci, ktorých rodičia sa narodili v Amerike, mali opustiť New York, ktorí ovšem majú v ňom svoje sídlo, tedy New York odchodom ich nebolo by dotknutý v tom najmenšom. Prisťahovalecké obyvateľstvo je tam v prevahe a rovná sa skoro poštom obyvateľstvu Paríža a Filadelfie dohromady a prevyšuje počet obyvateľstva Chicaga a Berlína dohromady. V jednom mrakodrape umiestni sa na 15.000 pracovníkov. Podzemná dráha musí ich dovážať v 15 víakocb o 10 vozňoch, keď majú sa dostať títo ľudia do svojho úradu. To trvá £6 minút, než dostanú sa úzskymi tunelmi na miesto Z Long Islandu, New Jersey a susedných miest je v jednom dni dovezené do New Yorku a z New Yorku viac, než dvaráz toľko ľudí, ako na všetkých železničných dráhach vo Spojených Štátoch. V New Yorku je najviac ľudí, ktorí bývajú na väčšie vzdialenosti od miesta svojho zamestnania a preto je treba toľko dopravných prostriedkov. Každý rok dva billiony ľudí sa dováža. Každý deň 30 tun niklov sa odovzdá a podzemných a pouličných dráhach. Každý rok 200 ťažkých omnibusovných vozňov sa zaplní týmto peniazom. Šesť miliónov ľudí v New Yorku musí dostať každý týždeň 2000 vlakov potravin, 2160 nákladných vozňov múky a obilnin, 2000 vozňov mlieka. Tedy vlaky keby sa spojily všetky dohromady, bol by 76. mil. dlhý a ťahalo by ho 2000 lokomobií. Zaľudnenosť New Yorku je ovšem tiež príčinou, že toto mesto je pre choroboplodné zárodky rájom. A predsa je mesto New York najzdravším mestom v Amerike. Procento úmrtnosti je v Manhattanu 13.60, v Baltimore však 18.18 a vo Washingtone 18.01 procenta. New York má znamenitý zdravotnický system. Neustále bdelosť nad čistotou vody, neustále ničenie hmyzu, komárov a iného hmyzu. V meste je 140.000 porodov v roku a len jedno dieťa z desiatich podľahne. Prv bol pomer ten jedno z piatich. Poznalo sa, že nal deti bol podniknútý útok jedine nečistým mliekom a preto sa sriadily mnohé stanice, kde novorodené dietky dostávajú čistého mlieka. Dbá sa i o výchovu detí a to nielen v školách verejných ale i v školách vyšších, deti, ktoré nemôžu po skončení verejnej školy pokračovať na vyšších školách, môžu sa vzdelávať ďalej vo školách večerných odborných. Pre dievčatá z vyšších ideálnych ústavov je Washington Irving High School, kde sa vychovávajú dievčatá duševne, citové a ručne. K čomu má také divča náklonnosť, to si môže vybrať, takže v pozdejšej dobe má každá z nich podklad! ku správnemu a čitému životu. Žiadna, ani morová rana tak veľmi nepoškodí, ako poškodí domáci nepriateľ.