Slovenský Východ, júl 1921 (III/148-173)
1921-07-01 / No. 148
i *V.d|WHlS m/s13 RÁNO OKREM PONDELKA. ŽÍSLO ZA 80 HALIEROV. V NEDEĽU A V© SVIATOK ZA 1 KČ. MINISTRÁCIA V KOŠICIACH, TORDASSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, II. POSCHODIE. — TELEFON REDAKCIE CISLO 206. — TELEFON ADMINISTRÁCIE ČÍSLO S3, itelne 400 562 __ PREDPLATOK: na mesiac 16 Kč, na štvrť roka 48 Kč, na pol roka 96 Kč, na celý rok 192 Kč. — Pre Košice s donáškou 18 Kč ir.es. — Do cudzozemska 36 Kč m-33. ---------”T““ TT“”" ” VYDAVATEĽ: ZODPOVEDNÝ REDAKTOR: ’ . , / _ . . ľ"' - 1921. CÍSlO 148- JÁN KUDLÁČEK. HUGO FILLA. KOSBCC, piatok 1. JiSlS. a "oO // Vr* řo fc. ‘ c *■ -i- . •“su Čechov. a roztrpčíných výkla- POvedaných v roslednej Mnohých Slovákov. Ner* že Palica má. dva kon. 1 ^zdôrazňovali, predsa 7 že to Isté samo sebou koncom proti Čechom, ,laf°m vzájomnoto pome-^cnirug ; Len od prevratu ,ri roky, než srně došli k /Yk&ládali a objasňovali ešte s ťým nie lá Sr°e už byt ďalej a ,, af 0 dajakých maličnarněnaly len zprí- 3 j, p°íneru ? Ako si Čech z obidvoch neste Pretriasať tie vera**a je známa svof ,stV** zahorTef-, c Acukrř velkolepou, diy' C°u- Ale co je nad-rde6?1” a tvrdému pre___ Jro môže sa prei-v-a £®Sv_edčenie však loímtxx n r^Sa- *oiasř dajakými /sti ' s^ami. Teda nie je avj? A.resvedčenia, že neig .3. . Cas Xo nemyslíme, ^ar»3? JdoJ3n.v spôsob bol feet» skoro vo všetkých -Vi.j A, — nera- p ale nechať '//Tož«o, že pominie '"ÍPaT31'3' Boly zbytočné, ifcu e> by sa z nej aeijez:pečné — tu /a®J* ^f'^ok: v nebez/-3*« Á5^0^er:ikv národ — .. . ^ Jra3?cjs c|rj/ odtála by ^ ar,ti n ic ký c li ho^ ,lláín táto okolnost ryo. ~žÍnCo-'/ často . ne- rie ř Oceieniu, u ne-TaliJli korisť je r°i -ňie 3X^9- 1 českoslo*5' ’Ašg. medzi se- Jme sei do- C‘ (ý jj ^ c ítr. AV j es 1 i i vy- a r Sťrau, nemôžem srané. — *—r 1 - e j strane slo^íoré * je nám u S drahej v i*. 1921 je ^ ^sti(ý zjav ’V'oýy ďeutsch- 1 zjv zmiznuvší n crsasti Slioz'v-íkré. ^*~igácka Deutschforma - se« byf Čechom, kej kultúry * nás nes jde“- i ^»rýnji Rakusme erosi •a tak sii 1 e s 1í gkodovalepšiemu. '«z íi ľ uk* o cis. Jiľadajúcich "■áru je r>z~i.~estne bolo xrodu, na" ceskeho =2; o fcjavíli, ■ ise ŕirníi, 2jc cice a - ü-venopekne a rolrz u. a* rr blaľ-C? xl;!XI:*U =£f cs. Stávka bankového úradníctva. K stávke bankového úradníctva oznamuje sa nám z radov stávkujúcicfe: V Košiciach bola 28. júna členská schôdzka peňažných úradníkov, na ktorej prítomní boli zástupcovia socialistických strán, bankových maďarských úradníkov a kolegovia Bankového úradu min. financií a* Slovenskej roľníckej banky. Kolega Maršál referoval o stave stávky a konstatoval znovu úplnú solidaritu v radoch členstva. Návrh kolegu Balouna, aby úradníctvo nenastúpilo skôr prácu, kým štávkokazovia nebudú z bánk prepuštení, prijatý bol jednohlasne a v tomto usnesení boli stávkujúci prítomnými zástupcami čsl. socialistickej strany utvrdení. Dôverník strany čsl. socialistov, Benda uistil stávkujúce najvrúcnejšími sympatiami strany a zdôraznil, že boj, ktorý podstúpilo bankové úradníctvo cieľom vymáhania existenčných práv, berie čs. strana socialistická na seba. Tajomník jednoty čsl. železničiarov v Košiciach vyhlásil, že železničiari chápu spravodlivé požiadavky bankových zamestnancov a že sú odhodlaní prispieť v ťažkom boji všetkými silami. Vyhlásenie bank. Ku stávke bankových úradníkov zasiela nám riaditeľstvo tunajších filiálok svazových bank toto vysvetlenie, ktoré uverejňujeme, aby bola slyšaná i druhá strana: „Stávka bývalého úradníctva sväzových bank nie je stávkou mzdovou, ako stávkujúci sami zdôrazňujú a nemôže byť tiež takou, poneváč úradníctvo sväzovýeh bank prináležalo k najlepšie hoi.oicyonam úradníkov nech už v privátnych alebo štátnych službách v republike československej vôbec. K bližšiemu vysvetleniu príčiny stávky uvádzame výňatok z oficielnej zprávy poslednej schôdzky Sväzu československých bank v Prahe ; „Banky sú ochotné isť až do krajných možností, čo sa týka ochrany úradníka, ako to už usneseným normálnym služobným poriadkom dokázaly, ale za žiadnych okolností nemôžu pristúpiť na podmienky, ktoré by rušily možnosť jednotného vedenia a jednotného disponovania v banke. Pri preberaní tohoto bodu boly prítomnými zástupcami nemeckých bank predložené mnohé doklady, do akých nemožných situácií vedie tieto ! banky im svojho času pod tlakom viedenských Za tohoto pomerov vnútená pragmatika. stavu zákonná zodpovednosť vedúcich činiteľov bank stáva sa iluzórnou. Preto nemôžu banky pripustiť, aby zavládly v bankách pomery, ktoré by boly obdobou sovietov, poneváč tak zvané personálne komisie rozhodovaly by nielen o prijímaní, povyšovaní a odmenách všetkých bankovných zamestnancov [i o I štátu, ale že oni vlastne boli vždy bližší j všetkému, čo je deutsch, že boli informo( vaní len s druhej strany, Zkrátka, potrebovali už preorientovanie a čiastočne ešte notrebujú. Ze týmto živlom nie je možné dávať hlavné slovo vo verejných záležitostiach je tak jasné, ako že na Slovensku ■ nepatrí Madarónom. Ako dávame pozor na jedných, tým istým dávame pozor i na druhých. „ F*odivuhodná vec je tiež ako mnohí Cľesi sú zatvrdli pre jazykové odchylky češtiny a slovenčiny a dialektické zvláštnosti medzi slovanskými jazykmi vôbec. tTradník slúžil kdesi v Haliči, tam sa poľ'!sy nenaučil, ale teraz na Slovensku, chce hovoriť po slovensky a motá do češtiny úžasné polonizmy. Mnohý am — vie slxodif háček s „r“, ~"L úmluvách riaditeľských, vynímajúc len smluvy vrchných riaditeľov], ale i o organizácii bankovnej práce t. j. vlastne o vedenie celej banky. Naposledy konštatovaná bola naprostá solidarita všetkých bank vo Sväzu zastúpených, lebo banky sú odhodlané za všetkých okolnosti chrániť záujmy nášho peňažníctva, nateraz — bohužiaľ — i proti tým, ktorým by záujmy nášho peňažníctva, v prvom - rade malý ležať na srdci.“ Aby sa vyhovelo najnutnejším potrebám klientely a hlavne aby výplaty robotníckych platov neutrpěly poruchy, úradujú sväzové banky hoci i v obmedzenom rozsahu denne v normálnych úradných hodinách a žiadajú len to, aby obecenstvo omluvilo prípadné priechodné nedostatky po dobu, než sa novopovolavané sily zapracujú. Vyhlásenie síavkujúcich. Aby bolo celkom jasne v otázke funkcie personálnych komisii, o ktorých „Sväz bank“ vo svojom vyhlásení sa vyslovuje, že predstavujú nebezpečné zasiahnutie do štruktúry dnešného hospodárskeho poriadku, uverejňujeme najdôležitejšie ustanovenia návrhu predloženého „Sdružením peňažného úradníctva“ komisii „Sväzu bánk“. Upozorňujeme tiež na cestu inštančnú. kterou každé ustanovenie resp. uzavretie, pri ktorom by sa neshodla s riaditeľstvom, podlieha rozhodnutiu správnej rady, takže tvrdenie „Sväzu bánk,,, akoby správné rady — dľa zákona zodpovedný činiteľ— boly nahradené orgánom nezodpovedných osôb, je smyšlienkou. rnsmsne ustanov o.iia služobného poriadku, o ktorých uskutočnenie úradníctvo bojuje, zniejú: Záujmy úradníctva zastupuje personálna komisia a do jej pôsobnosti spadá: 1. bdieť nad riadnym plnením slúžobného poriadku, 2. bedliť na spravodlivé plnenie predpisov o automatickom postupe, 3. podávať dobrozdania a návrhy o reorganizácii práce, 4. dalej spadajú do rozsahu pôsobnosti personálnej komisie všetky osobné a platové veci, týkajúce sa úradníctva tak celku, ako jednotlivcov, pokiaľ podliehajú služobnému poriadku. Všetky opatrenia v osobných veciach či už sa týkajú úradníctva ako celku, lebo jednotlivých osôb [postup mimoriadny, prijímanie nových síl, udelovanie zvláštnych odmien, spôsob platenia na pr. osobné a funkčné prídavky a podobné, organizácia práce, menovanie atd.j potrebujú, aby nadobudly právnej moci súhlasom personálnej komisie. [Pokračovanie na 2. strane.] spôsobiť sa menším obmenám. Cesta k duši ľudu mnohému zostáva zavretou. Potom môžu len úradovať. Jedno vládne nariadenie, nedávno nami citované, zdôrazňovalo, že nebeží len o úradnú prácu ale tiež o mimoúradné pôsobenie. Na to znovu upozorňujem a upozorňujem tiež na prostriedky bližšieho soznámenia sa so slovenským ľudom: Nevoziť sa vlakom II. triedou, ale treťou, chodiť medzi ľudí na trhy, do kostolov i krčiem zdanlivé, bezúčelne porozpráva! so starými i ranými, zažertovat a pofo« » maco vyzvojv , i(j le„ v,edy no-5 sľes,re^< s -»echo», ked napred soznáme^áklady a okolnosti, za ktorých 5». uplatňoval. * 26. iúna 1921 Zo zápisníka. Cesta k ostrihomskej bazilike. Píše Ego Homulus. [Dokonč.] Žacím mi byť'clivo a akýsi tlumený népokoj vkradá sa mi do duše. S ale mi čosi šepká db ucha, že som už nie na pôde svojej vlasti, že som už překročil hranice a že teraz už kráčam po cudzej pôde. Odháňam pokušenie od seba. Nechcem veriť výstražným, varujúcim vnútorným hlasom, ktoré mi stále našepkávajú, abych sa ďalej nepúšťal, lebo zem, po ktorej kráčam, neslobodno mi šliapať bez s vo len i a k tomu. bez pasu. Zastanem. Obzerám sa kolom do vôkola, či bych niečoi nezbadal, čo by vyvrátilo pokúšajúce tvrdenie vnú ných, tajných hlasov. — Nevidím v nič, čo by im odparovalo- — Všetko c zota — všetko . . . „Ach, čo... hlúposť!“ mávnem' rukou a chce sa mi smiať. „Či nevieš, že naše je všetko až po Dunaj?“ Vykročím bystrejšie dopredu. Proti mne uháňa voz, r.'a ktorom sedia traja vojaci. „Sú to naši — či nie?“ zase ma niečo pokúša. Keď sejm voz soretoJ, dobre som pozn na vojakov. Na baretoch mali ko ' “ znak: ČSR. „Sú to naši. — Som doma“, mysl m r Zazdalo sa mi však, že pri pošle,. • c dvoch slovách, sa mi čosi ironicky za< J? chtialo pri ušiach . . . Vchádzam do Parkánu. Vítajú ma nízke, sedliacke domy na obidvoch stranách cesty a pokrik na ulici sa ihraiúclcb. Je to akési predmestí. Konečne som v iadre mestečka. Tu sa tu u z viacej ponáša na mesto nežli na cbdinu. Je tu dosť rozličných obchodov s výkladnými oblokmi. Ľudí však veľmi malo je vidieť chodiť po uliciach. Kde-.u stretneš našich vojakov. Na tvárach sen im však akýsi smútok, ako by ich tu nie netešilo. Nie sú to takí veselí vojac akých vidíme vo vnútri vl&s^ Cudzie cvzdinšie im nejde k duhu. s9,íľ presadená z vlhkej zkyprerJj poc.y piesočnatej a horúcej púšti/ Ziju rr cudzím, neprajúcim im ľuctom ako vyhnanci. Robia však vlastiamňni žasíuznu službu: Stoja na prednej"stráži. Prichádzam k Dunaju. Nábrežie je pusté a tiché. Keby sa nebačkali vo vode r? pokraji Dunaja traja malí chlapci, by s. sa nazdával, že kráčaš po st -' neho moru. Železný most nad Dumajo bratislavskému mostu), ktorý nedávnom spájal Ostrihom súc žilou, korá spájala tieto d 5 jedno telo, je pri druhom oblí ný a pohorený do vln Dunaja šný obrázok . . . Stojím ra brehu a dívam s bom, Kde tu vidieť vykúkať stromov strechy domov a \ miestach vidieť, ako sa rozpi lice. Na brehu Dunaja, pod dieť potulovať sa ľuidí a dvz 1 dunajskú vodu. Ozrnitné s'avi stojace na vrchu, na ktorou akési staré bašty najviac pút; Veľké sochy, stojace na bažil tené k . našej stráne, niekdy t zdalo. ,ät žehnajú svojimi pravicami ďalekému západu; zdajú sa hroziť tým istíaa -t Oj, druhý breh - cudzí I tvoje hrozby a vzteky. Dlho pozerám na madars'sícic i rer- že bych odtiai c»., Mesiáša, ako daktorí up.m sv. í