Slovenský Východ, november 1923 (V/250-274)
1923-11-01 / No. 250
mmtaíassgi^^s^ssgaiwgEflgiM)^^ Ročník V. Cis. 250. V Košiciach, vo štvrtok 1. novembra 1023. Za 80 bal. Košice, 81. októbra. Parlament zasadá. Národné shromážděme šišlo sa po 4 mesačnej prestávke opäť k novým prácam. Zahájenie a priebeh utorkovej schôdze odpovedá úplne terajším ustáleným pomerom v republike aj nášmu pobaveniu v politike medzinárodnej. Pod dojmom týchto faktov nezmohla sa ani opozícia k žiadnym rušivým výstupom. Vládna majorita vstúpila do parlamentu nijako neoslabená, ba naopak ako obecné voľby ukázaly, ešte väčšmi posilnená dôverou ohromnej väčšiny voličov. Najväčšou starosťou parlamentu bude vybaviť do Vianoc štátny rozpočet. Súčasne so štátnym rozpočtom bude prejednávaná predloha o sociálnom poistení a celý rad požiadaviek rovnako dôležitých, ktorých nemožno už odkladať. Pojde najmä o platenú dovolenú robotníctva, ďalej treba vyriešiť otázku 10% baníckeho zisku a otázku podpor v nezamestnanosti v smysle gentského systém. Aktuelné je aj predĺženie zákona o nemocenskom poistení, ktorého platnosť končí sa týmto rokom a súčasne aj riešenie naliehavých otázok štátnezamestnaneckých. Okrem týchto požiadaviek rázu sociálneho sú ešte otázky kultúrne a politické, ako úprava používania cmíterov a kostolov, podpora družstevníctva, unifikácia živnostenských zákonov a inšie. Program jasenného zasadania je teda veľký, nebude však pri ňom nijako márnený čas, lebo hol už dôkladne a praktične vopred vypracovaný. Oslava štátneho sviatku o piatom výročí republiky prevedená bola tento rok u nás vzácnym spôsobom. Všetky strany československé a slavianské sišly sa opäť pod jedinou myšlienkou, že chceme mať náš štát národný a že si ho chceme na večné časy udržať. Takto prejavená jednotná vôľa týka sa predovšetkým ďalšieho budovania štátu a jeho posilnenia. Päť rokov našej samostatnosti vyliečilo nás z mnohých chorob, nadobudli sme nových zkušeností, chyby sa už nebudú opakovať, a ako to správne vravel predseda senátu v svojom prejave na pražskom hrade, prestáva už doba ukvapenej práce, veľkovýroby zákonov a teraz je potrebná všetka prezieravosť ku zlepšovaniu výkonaného diela vo všetkých smeroch. Čo dnes znamená náš štát vnútri a ako sme hodnotené na medzinárodnom fóre, to najlepšie ukázala triumfálna cesta prezidenta Masaryka západnou Europou. Ak sa pozřeme nazad na situáciu pred piatimi rokmi, je nám ešte dnes úzko ž tých nebezpečenstiev, ktoré sme prekonali. Bolo treba odraziť vpád Maďarov na Slovensko, likvidovať separatizmus ponemčelých krajov; preukázať bezmocnosť protištátnej opozície cudzorodých živlov, dokázať životnosť demokratickej ústavy a schopnosť parlamentnej vlády, bolo nutné sachrániť menu, sriadiť rovnovážny rozpočet, priemyseť uviesť poznov do chodu, utíšiť znepokojné robotníctvo. A keď sa nám pošťastilo upevniť aj Malú Dohodu, priviesť súsedov do rozumu a osvedčiť smysel aj pre rekonštrukciu celej strednej Európy, vtedy len uznala Europa, uznali nepriatelia ľahostajní, aj priatelia, že sme štátom opravdovým, štátom živúcim a zabezpečeným. Masarykov triumf na západe je triumfom víťazného národa československého a jeho štátu. Anglický hlas o slovenských autonomistoch. Londýnske „Times” spomienajú, že návšteva prezidenta Masaryka spadá v dobu päťročia Československa a jeho samostatnosti a poukazujú, že na prahu šiesteho roku svojho trvania vstupuje Československo do ďalšieho života — ešte nie úplne oslobodené od ťažkostí karakteru vnútorného. Cez to ale jeho stav je mimoriadne pevný. Vo vnútorných pomeroch štátu hlavnú rolu hrajú dve otázky: slovenská a nemecká. „otázke slovenskej” vyslovujú sa „Times” naO sledovne: Hnutie, ktoré vede farár Andrej Hlinka, má v sebe elementy, ktoré sú nasýtené myšlienkou vražednou voči samotnej idei existencie republiky. Tieto elementy nachádzajú sa veľmi silne pod maďarským vlivom. Nedávno obecné voľby na Slovensku, ktoré skončily sa víťazstvom autonomistov, poukazujú, že s hnutím týmto musí sa počítať. Ale pri uvážení á ocenení tohoto víťazstva nútno brať v úvahu slová prezidenta Masaryka: „Národné masy na Slovensku trvajú dosiaľ \ hlbokej nevedomosti. 7,a maďarského režimu nebolo ani jednej takmer slovenskej školy. O tejto nevedomosti a nevyspelosti politickej svedčí to, že dnes idú tie masy za socialistami, zajtra s Iderikálmi. My stavame teraz na Slovensku školy a tak pomaly počína sa tu usidlovať osveta.” Zmätky v Stolečku trvalú. Pohyby ozbrojencov v Bavorsku. — Berifnžkf so«, den. odstúpia x vlády! Z Berlína, 31. októbra Z Duryňska prichodia na ríšsku vládu a na ministerstvo ríšskej obrany stále žiadosti o pomoc. Duryňska vláda cíti sa ohrozená pohybom bavorských ozbrojených čiat. Veliteľ duryňskej polície znovu potvrdzuje zprávy, že u Koburku a Bamberku sústreďujú sa bavorské oddiele. Erhardt a Russbach postavili sa na čelo týchto oddielov a zamýšľajú rýchlym výpadom do Duryňska pripraviť pochod bavorských oddielov do severného Nemecka. Z Berlína, 31. októbra. Časopisy uverejňujú plán k pochodu bavorských illegál. formácií na sever. Z Mnichova sa zároveň oznamuje, že tam reakčné kruhy zamýšľajú postaviť proti ríšskej vláde novú odbojnú vládu. Berlín, 31. októbra. „Vorvärts” oznamuje, že sociálne-demokratickí ríšski ministri sdělili predsedníctvu strany, že odstúpia. Boli stranou vyzvaní, aby rozhodnutie ponechali poslancom, pretože sa vyčkáva, ako bude rozriešená vládna otázka v Sasku. Predsedníctvo sociálne demokratickej strany odmietlo ultimatívny požiadavok komunistov vytvorenia jednotnej fronty. časopisy oznamujú, že centrum a a strana demokratická si prajú, aby veľká koalícia bola zachovaná. Sociálne demokratické predstavenstvo sa rozhodlo, že vyšle deputáciu k ríšskemu kancelárovi s výzvou, aby uplatnil autoritu ríše oproti Bavorskú. Nie je vylúčené, že ríšska vláda opýta sa Bavorska, či chce zachovať ríšsku ústavu. Keby odpovědělo záporne, bude považované Bavorsko za vystúple zo . sväzku ríše. Rozchod saských sociál, demokratov s komunisími. Drážďany, 31. októbra. Vo včerajšej večernej schôdzke saského snemu bolo docielené dohody, podľa ktorej bude zvolený nový ministerský predseda. Za smiechu bol prečítaný dopis ministerského predsedu dra Zeignera, ktorým oznamuje svoju demisiu. Komunistický minister financií Böttcher ostro vytýkal sociálnym demokratom a doktorovi Zeignerovi zradu na robotníctvu. Za srážiek komunistov so sociálnymi demokratmi opustili komunisti sieň. Nemeckí nacionálí protestovali, aby ministerský predseda bol zvolený v tej istej schôdzke a opustili konečne sieň s vyhlásením, že podajú proti dnešnej voľbe žalobu u štátneho súdu. Za prítomnosti najmenšieho, zákonom požiadovaného počtu poslancov bol sociálne demokratickými hlasmi ministerským predsedom zvolený Feliisch. Roztržka sociálnych demokratov a komunistov, pokiaľ sa jedná o vodcov, je úplná. Podkarpatská Rus. (Telefonické zprávy „Slov. Východu”.) Protesty proti hlasovaciemu právu menovaných členov obecných zastupiteľstiev, Užhorod, 31. októbra. Maďarské opozičné strany na Podk. Rusi po mestách predkladajú protesty proti hlasovaciemu právu odborníkov, ktorí boli vládou vymenovaní do obecných zastupiteľstiev. V zastupiteľstve mesta Užhorodu prejednával sa tento protest, ako Slovenský Východ referoval, v pondelok, rovnako tak v Mukačeve podaly opozičné strany maďarské svoj protest a v Berehove, kde protestoval tajomník maďarskej agrárnej strany. V Užhorode sa o protestu hlasovalo a prijatý bol aj väčšinou hlasov, proti čomu však hl. mestský notár podal svoje veto. V Berehove však protestný návrh tento bol vôbec vzatý z denného poriadku. Z kultúrnej kroniky, školský odbor zahájil Užhorod, 81. októbra, akciu v záležitosti štátnych škôl v obciach na Podk. Rusi, a pre postavenie školy, kde ich niet. Minulej soboty jednané o štátnu školu v Lipovcu, kde sa obec rozhodla, že časť nákladu školského, ako obstarávanie čistoty a dreva bude hradiť zo svojich prostriedkov, ako i že zaobstará poistenie, na ktorého náklady bude vyberať 5 proc. prirážky. Jednalo sa len o budovu, a tu povstal občan Mihajlo Baranec a prejavil ochotu zo svojho pozemku darovať k vybudovaniu školy 600 kat. siahov a kameň. — Vo Volovom pri tanečnom venčoku vybrané na učiteľský internát 300 Kč, „Podkarpatská Korešpondencia”. Od 15. novembra t. r. počne v Užhorode vychádzal informatívny vestník k službám domácej i zahraničnej tlače „Podkarpatská Korešpondencia”. Vychádzať bude dvakráť týždenne a predbežne v českej reči, neskoršie v ruskej s ukrajinskej a v niektorom svetovom jazyku. Vydavateľom je Václav Matouš z Užhorodu. Sníženie nájomného z užhorodského divadla. Užhorodská divadelná komisia zaoberali sa otázkou sníženia nájomného z budovy užhorodského divadla pre divadelné spoločnosti. chmurný kopec, myseľ moja nesie ma na svojich čiernych krýdlach tam, kde túlavý život rozplynul sa v Neznámo .. Na hrob jeden, nízko zapadlý, hlásajúci svojou priehlbňou, jak schránka Svetla mizne, obracia sa na prach, hlinu — zierajú moje smutné oči... Chodím tu v mysli deň jak deň, na chvíľku — dnes však dlho, dlho chcem tu dumať o tom, prečo v knihe snaženia môjho života je rad-radom vpísané: pozdě, pozdě, pozde M® duilfcr. Boleslav Bratislavský. Ten holý kopec, na ktorom týči sa k oblohe šedý Ukrižovaný, ten kopec, ktorý oblizujú svojim drsným jazykom vetry, ten pošmurný, pustý kopec, zježený mohylami chuďasov, čerstvo rozrytý i burinou dávno zarástly-------ten kopec je mojou Golgatou, ktorej čierne obrysy vystierajú sa predo mnou k zamračenej oblohe a rastú vo veľkosť ľudskej boľasti... Pustota... po boji, mŕtva tichosť po vrave, hluku To je hrobitov. Myseľ mi letí v hmlistý podvečer tak smutná, ani kostra pod vrstvou zeme .. Letí — a vôkol znej e pieseň lúčenia, smrti... To spievajú podzimně vetry v šumote oprchajúcebo lístia ... Vraciam sa tam, dnes, keď sviatok ľudí minulých, duší zhasnutých — dotkýňa sa rukou ľudí prítomných, ľadovou vrelých sŕdc duší horiacich, keď umiera zeleň jedlín vznešenou smrťou — dýchajúc posledným dychom vencov na cintoríne... .Vraciam sa na 31. októbra 1923. MOSES Rozhodnuté, že bude žiadané o odpustenia dane za zábavy a aby dnešných 20 proc. za brutto dôchodku snížené bolo na 5 proc. Sníženie cien elektrického prúdu v Užhorode. Včera svolala mestská rada užhorodská anketu, na ktorej jednané o snížení ceny elektrického prúdu v Užhorode. Ustanovená cena konzumentom za 1 hektovat 45 hal., úradnictvu 36 hal. a priemyselníkom 33 haL Paušál snížený o 20 procent, Rumunsko a rusínski učitelia. V Rumunsku sú všetci učitelia povinní složiť zkúšku zo štátnej reči a dejín. Pri týchto zkúškach 2 rusínski učitelia neprešli, začo ich vláda okamžite prepustila zo svojich služieb. Dva nové poštovné úrady budú od 1. novembra t. r. otvorené na Podk. Rusi, a síce v Níž. Sinevíru a v Majdanu, okres Volovce. Biskupský úrad v Užhorode podá! žalobu proti kníhtlačiarni Foldešovej, pre článok, uverejnený v „Karpatoruskom Vistniku”. Robotnícka stávka v Hustu. Robotníctvo štátnej kolonie v Hustu vyhlásilo dnes stávku, pretože podnikatelia nechcú uzavrieť kolektívnu smluvu. Roxpolet Československej republiky 31a r. 1924 smäfku. Dnes všetko smútočným závojom si kryje tvár, dnes všetko si uvedomuje dôstojnosti dňa, dnes všetci spomíname milej, nezabuditeľnej pamiatky drahých, snáď i najdrahších, čo nám boli na svete a preto dnes všetko dumá, každého srdce a mysel tým istým predmetom sa zaoberá: so zosnulými najdrahšími . . .! Koľko len tých úprimných, nábožných, v hĺbke duše sa prýštiacich vzdychov J. — Praha, 31. októbra. Minister financií inž. Bečka predložil dnes obidvom sněmovnám rozpočet na rok 1924. V svojom expozé vyhlásil, že dnešné hospodárske pomery v republike sú veľmi usporiadané. Dovedna ušetrí vláda oproti roku 1923 obnos Kč 4.647 miliónov. Poneváč príjmy činia 16.391 miliónov a výdaje 16.994 miliónov Kč, javí sa deficit 603 miliónov oproti lanskému roku 559 miliónov. Tento zdánlivo vyšší deficit vzniknul tým, že drahotný prídavok pre štátnych zamestnancov je tento rok vzatý do rozpoč tu, kdežto minulé roky bol požiadovaný a povolovaný mimo rozpočet. Jednotlivé ministerstvá si žiadajú: Ministerstvo vecí zahraničných 173 miliónov Kč. Ministerstvo národnej obrany 2.300 miliónov Kč. Ministerstvo školstva 846 mil. Kč. Ministerstvo financií 1.641 mil. Kč. Ministerstvo obchodu 39 miliónov Kč. Ministerstvo pôšt 853 miliónov Kč. Ministerstvo železníc 4.174 mil. Kč. Mladá nevesta, ktorá úzkostlivým srdcom a netrpezlivou mysľou sprevádzala svojho milého kroky na bojišti svetovej vojny — dnes skrúšene odrieka modlitbu nad mohylou snáď prítomnou svojho najmilšieho. Dnes mladoženích červenú* stuhu kladie na mohylu svojej oddanej s nadpisom večnej lásky a kojí žiaľ tiež vrúcnou modlitbou . . . A koľko tých mohýl a spoločných hrobov, o ktorých nevieme, ktorých hrdinov pozostatky v dialnej zemi spočívajú . . . Legionárske hrobitovy: Sibír, Isonzo, Verdun, na vašich spoločných mohylách stojí veľkríž hrdinskosti, znak to víťazstva, neskonalej lásky ku vlasti, pravé „signum laudis”, poznačené zlatými literami do večnej knihy národa nesmrteľného .... Svetielka po svete roztrúsených cintorínov dnes sťa reflektory odosielajú blkotajúcim svojim plamienkom vďačnej spomienky na vás iskrenné pozdravy vašich drahých a známych tu na zemi, tam do nekonečna, k nebeským výršinám