Slovenský Východ, november 1923 (V/250-274)

1923-11-01 / No. 250

mmtaíassgi^^s^ssgaiwgEflgiM)^^ Ročník V. Cis. 250. V Košiciach, vo štvrtok 1. novembra 1023. Za 80 bal. Košice, 81. októbra. Parlament zasadá. Národné shro­mážděme šišlo sa po 4 mesačnej prestávke opäť k novým prácam. Zahájenie a priebeh utorkovej schôdze odpovedá úplne terajším ustáleným pomerom v republike aj nášmu po­baveniu v politike medzinárodnej. Pod doj­mom týchto faktov nezmohla sa ani opozícia k žiadnym rušivým výstupom. Vládna majo­rita vstúpila do parlamentu nijako neoslabe­ná, ba naopak ako obecné voľby ukázaly, ešte väčšmi posilnená dôverou ohromnej väčšiny voličov. Najväčšou starosťou parlamentu bude vybaviť do Vianoc štátny rozpočet. Súčasne so štátnym rozpočtom bude prejednávaná pred­loha o sociálnom poistení a celý rad požia­daviek rovnako dôležitých, ktorých nemožno už odkladať. Pojde najmä o platenú dovolenú robotníctva, ďalej treba vyriešiť otázku 10% baníckeho zisku a otázku podpor v nezamest­nanosti v smysle gentského systém. Aktuelné je aj predĺženie zákona o nemocenskom poiste­ní, ktorého platnosť končí sa týmto rokom a súčasne aj riešenie naliehavých otázok štátne­­zamestnaneckých. Okrem týchto požiadaviek rázu sociálneho sú ešte otázky kultúrne a po­litické, ako úprava používania cmíterov a ko­stolov, podpora družstevníctva, unifikácia živ­nostenských zákonov a inšie. Program jasen­­ného zasadania je teda veľký, nebude však pri ňom nijako márnený čas, lebo hol už dôkladne a praktične vopred vypracovaný. Oslava štátneho sviatku o pia­tom výročí republiky prevedená bola tento rok u nás vzácnym spôsobom. Všetky strany československé a slavianské sišly sa opäť pod jedinou myšlienkou, že chceme mať náš štát národný a že si ho chceme na večné časy udr­žať. Takto prejavená jednotná vôľa týka sa predovšetkým ďalšieho budovania štátu a je­ho posilnenia. Päť rokov našej samostatnosti vyliečilo nás z mnohých chorob, nadobudli sme nových zkušeností, chyby sa už nebudú opako­vať, a ako to správne vravel predseda senátu v svojom prejave na pražskom hrade, prestá­va už doba ukvapenej práce, veľkovýroby zá­konov a teraz je potrebná všetka prezieravosť ku zlepšovaniu výkonaného diela vo všetkých smeroch. Čo dnes znamená náš štát vnútri a ako sme hodnotené na medzinárodnom fóre, to najlepšie ukázala triumfálna cesta prezi­denta Masaryka západnou Europou. Ak sa pozřeme nazad na situáciu pred piatimi rok­mi, je nám ešte dnes úzko ž tých nebezpečen­stiev, ktoré sme prekonali. Bolo treba odraziť vpád Maďarov na Slovensko, likvidovať sepa­ratizmus ponemčelých krajov; preukázať bez­mocnosť protištátnej opozície cudzorodých živlov, dokázať životnosť demokratickej ústa­vy a schopnosť parlamentnej vlády, bolo nutné sachrániť menu, sriadiť rovnovážny rozpočet, priemyseť uviesť poznov do chodu, utíšiť zne­­pokojné robotníctvo. A keď sa nám pošťastilo upevniť aj Malú Dohodu, priviesť súsedov do rozumu a osvedčiť smysel aj pre rekonštruk­ciu celej strednej Európy, vtedy len uznala Europa, uznali nepriatelia ľahostajní, aj pria­telia, že sme štátom opravdovým, štátom ži­­vúcim a zabezpečeným. Masarykov triumf na západe je triumfom víťazného národa česko­slovenského a jeho štátu. Anglický hlas o slovenských autonomistoch. Londýnske „Times” spomienajú, že návšteva prezidenta Masaryka spadá v dobu päťročia Československa a jeho samostatnosti a poukazujú, že na prahu šie­steho roku svojho trvania vstupuje Česko­slovensko do ďalšieho života — ešte nie úplne oslobodené od ťažkostí karakteru vnútorného. Cez to ale jeho stav je mimoriadne pevný. Vo vnútorných pomeroch štátu hlavnú rolu hrajú dve otázky: slovenská a nemecká. „otázke slovenskej” vyslovujú sa „Times” na­O sledovne: Hnutie, ktoré vede farár Andrej Hlinka, má v sebe elementy, ktoré sú nasý­tené myšlienkou vražednou voči samotnej idei existencie republiky. Tieto elementy nachá­dzajú sa veľmi silne pod maďarským vlivom. Nedávno obecné voľby na Slovensku, ktoré skončily sa víťazstvom autonomistov, pouka­zujú, že s hnutím týmto musí sa počítať. Ale pri uvážení á ocenení tohoto víťazstva nútno brať v úvahu slová prezidenta Masaryka: „Národné masy na Slovensku trvajú dosiaľ \ hlbokej nevedomosti. 7,a maďarského režimu nebolo ani jednej takmer slovenskej školy. O tejto nevedomosti a nevyspelosti politickej svedčí to, že dnes idú tie masy za socialistami, zajtra s Iderikálmi. My stavame teraz na Slo­vensku školy a tak pomaly počína sa tu usi­­dlovať osveta.” Zmätky v Stolečku trvalú. Pohyby ozbrojencov v Bavorsku. — Berifnžkf so«, den. odstúpia x vlády! Z Berlína, 31. októbra Z Duryňska prichodia na ríšsku vlá­du a na ministerstvo ríšskej obrany stále žiadosti o pomoc. Duryňska vláda cíti sa ohrozená pohybom bavorských ozbrojených čiat. Veliteľ duryňskej po­lície znovu potvrdzuje zprávy, že u Ko­­burku a Bamberku sústreďujú sa bavor­ské oddiele. Erhardt a Russbach posta­vili sa na čelo týchto oddielov a zamý­šľajú rýchlym výpadom do Duryňska pripraviť pochod bavorských oddielov do severného Nemecka. Z Berlína, 31. októbra. Časopisy uverejňujú plán k pochodu bavorských illegál. formácií na sever. Z Mnichova sa zároveň oznamuje, že tam reakčné kruhy zamýšľajú postaviť proti ríšskej vláde novú odbojnú vládu. Berlín, 31. októbra. „Vorvärts” oznamuje, že sociálne-de­­mokratickí ríšski ministri sdělili pred­sedníctvu strany, že odstúpia. Boli stra­nou vyzvaní, aby rozhodnutie ponechali poslancom, pretože sa vyčkáva, ako bu­de rozriešená vládna otázka v Sasku. Predsedníctvo sociálne demokratickej strany odmietlo ultimatívny požiadavok komunistov vytvorenia jednotnej fron­ty. časopisy oznamujú, že centrum a a strana demokratická si prajú, aby veľ­ká koalícia bola zachovaná. Sociálne de­mokratické predstavenstvo sa rozhodlo, že vyšle deputáciu k ríšskemu kancelá­rovi s výzvou, aby uplatnil autoritu ríše oproti Bavorskú. Nie je vylúčené, že ríš­ska vláda opýta sa Bavorska, či chce za­chovať ríšsku ústavu. Keby odpovědělo záporne, bude považované Bavorsko za vystúple zo . sväzku ríše. Rozchod saských sociál, demokratov s komunisími. Drážďany, 31. októbra. Vo včerajšej večernej schôdzke sas­kého snemu bolo docielené dohody, po­dľa ktorej bude zvolený nový minister­ský predseda. Za smiechu bol prečítaný dopis ministerského predsedu dra Zeig­­nera, ktorým oznamuje svoju demisiu. Komunistický minister financií Bött­cher ostro vytýkal sociálnym demokra­tom a doktorovi Zeignerovi zradu na ro­botníctvu. Za srážiek komunistov so so­ciálnymi demokratmi opustili komunisti sieň. Nemeckí nacionálí protestovali, a­­by ministerský predseda bol zvolený v tej istej schôdzke a opustili konečne sieň s vyhlásením, že podajú proti dneš­nej voľbe žalobu u štátneho súdu. Za prítomnosti najmenšieho, zákonom po­­žiadovaného počtu poslancov bol sociál­ne demokratickými hlasmi minister­ským predsedom zvolený Feliisch. Roz­tržka sociálnych demokratov a komuni­stov, pokiaľ sa jedná o vodcov, je úplná. Podkarpatská Rus. (Telefonické zprávy „Slov. Východu”.) Protesty proti hlasovaciemu právu menovaných členov obecných zastupiteľstiev, Užhorod, 31. októbra. Maďarské opozičné strany na Podk. Rusi po mestách predkladajú protesty proti hlaso­vaciemu právu odborníkov, ktorí boli vládou vymenovaní do obecných zastupiteľstiev. V zastupiteľstve mesta Užhorodu prejednával sa tento protest, ako Slovenský Východ re­feroval, v pondelok, rovnako tak v Mukačeve podaly opozičné strany maďarské svoj pro­test a v Berehove, kde protestoval tajomník maďarskej agrárnej strany. V Užhorode sa o protestu hlasovalo a prijatý bol aj väčšinou hlasov, proti čomu však hl. mestský notár po­dal svoje veto. V Berehove však protestný ná­vrh tento bol vôbec vzatý z denného poriadku. Z kultúrnej kroniky, školský odbor zahájil Užhorod, 81. októbra, akciu v záležitosti štátnych škôl v obciach na Podk. Rusi, a pre postavenie školy, kde ich niet. Minulej soboty jednané o štátnu školu v Lipovcu, kde sa obec rozhodla, že časť nákladu školského, ako ob­starávanie čistoty a dreva bude hradiť zo svojich prostriedkov, ako i že zaobstará poiste­nie, na ktorého náklady bude vyberať 5 proc. prirážky. Jednalo sa len o budovu, a tu po­vstal občan Mihajlo Baranec a prejavil ocho­tu zo svojho pozemku darovať k vybudovaniu školy 600 kat. siahov a kameň. — Vo Volo­vom pri tanečnom venčoku vybrané na uči­teľský internát 300 Kč, „Podkarpatská Korešpondencia”. Od 15. novembra t. r. počne v Užhorode vychádzal informatívny vestník k službám domácej i zahraničnej tlače „Podkarpatská Korešpon­dencia”. Vychádzať bude dvakráť týždenne a predbežne v českej reči, neskoršie v ruskej s ukrajinskej a v niektorom svetovom jazyku. Vydavateľom je Václav Matouš z Užhorodu. Sníženie nájomného z užhorodského diva­dla. Užhorodská divadelná komisia zaoberali sa otázkou sníženia nájomného z budovy už­horodského divadla pre divadelné spoločnosti. chmurný kopec, myseľ moja nesie ma na svojich čiernych krýdlach tam, kde túlavý život rozplynul sa v Neznámo .. Na hrob jeden, nízko zapadlý, hlása­júci svojou priehlbňou, jak schránka Svetla mizne, obracia sa na prach, hli­nu — zierajú moje smutné oči... Chodím tu v mysli deň jak deň, na chvíľku — dnes však dlho, dlho chcem tu dumať o tom, prečo v knihe snaže­nia môjho života je rad-radom vpísané: pozdě, pozdě, pozde M® duilfcr. Boleslav Bratislavský. Ten holý kopec, na ktorom týči sa k oblohe šedý Ukrižovaný, ten kopec, ktorý oblizujú svojim drsným jazykom vetry, ten pošmurný, pustý kopec, zje­žený mohylami chuďasov, čerstvo roz­rytý i burinou dávno zarástly-------ten kopec je mojou Golgatou, ktorej čier­ne obrysy vystierajú sa predo mnou k zamračenej oblohe a rastú vo veľkosť ľudskej boľasti... Pustota... po boji, mŕtva tichosť po vrave, hluku To je hrobitov. Myseľ mi letí v hmlistý podvečer tak smutná, ani kostra pod vrstvou zeme .. Letí — a vôkol znej e pieseň lúčenia, smrti... To spievajú podzimně vetry v šumote oprchajúcebo lístia ... Vraciam sa tam, dnes, keď sviatok ľudí minulých, duší zhasnutých — dot­­kýňa sa rukou ľudí prítomných, ľadovou vrelých sŕdc duší horiacich, keď umiera zeleň jedlín vznešenou smrťou — dýchajúc posledným dychom ven­cov na cintoríne... .Vraciam sa na 31. októbra 1923. MOSES Rozhodnuté, že bude žiadané o odpustenia dane za zábavy a aby dnešných 20 proc. za brutto dôchodku snížené bolo na 5 proc. Sníženie cien elektrického prúdu v Užho­rode. Včera svolala mestská rada užhorodská anketu, na ktorej jednané o snížení ceny elek­trického prúdu v Užhorode. Ustanovená ce­na konzumentom za 1 hektovat 45 hal., úradni­­ctvu 36 hal. a priemyselníkom 33 haL Pau­šál snížený o 20 procent, Rumunsko a rusínski učitelia. V Rumunsku sú všetci učitelia povinní složiť zkúšku zo štátnej reči a dejín. Pri týchto zkúškach 2 ru­sínski učitelia neprešli, začo ich vláda oka­mžite prepustila zo svojich služieb. Dva nové poštovné úrady budú od 1. no­vembra t. r. otvorené na Podk. Rusi, a síce v Níž. Sinevíru a v Majdanu, okres Volovce. Biskupský úrad v Užhorode podá! žalobu proti kníhtlačiarni Foldešovej, pre článok, u­­verejnený v „Karpatoruskom Vistniku”. Robotnícka stávka v Hustu. Robotníctvo štátnej kolonie v Hustu vyhlásilo dnes stáv­ku, pretože podnikatelia nechcú uzavrieť ko­lektívnu smluvu. Roxpolet Českosloven­skej republiky 31a r. 1924 smäfku. Dnes všetko smútočným závojom si kryje tvár, dnes všetko si uvedomuje dôstojnosti dňa, dnes všetci spomíname milej, nezabuditeľnej pamiatky dra­hých, snáď i najdrahších, čo nám boli na svete a preto dnes všetko dumá, kaž­dého srdce a mysel tým istým predme­tom sa zaoberá: so zosnulými najdrah­šími . . .! Koľko len tých úprimných, nábož­ných, v hĺbke duše sa prýštiacich vzdy­chov J. — Praha, 31. októbra. Minister financií inž. Bečka predložil dnes obidvom sněmovnám rozpočet na rok 1924. V svojom expozé vyhlásil, že dnešné hospodárske pomery v republi­ke sú veľmi usporiadané. Dovedna uše­trí vláda oproti roku 1923 obnos Kč 4.647 miliónov. Poneváč príjmy činia 16.391 miliónov a výdaje 16.994 milió­nov Kč, javí sa deficit 603 miliónov o­­proti lanskému roku 559 miliónov. Ten­to zdánlivo vyšší deficit vzniknul tým, že drahotný prídavok pre štátnych za­mestnancov je tento rok vzatý do rozpoč tu, kdežto minulé roky bol požiadovaný a povolovaný mimo rozpočet. Jednotlivé ministerstvá si žiadajú: Ministerstvo vecí zahraničných 173 miliónov Kč. Ministerstvo národnej obrany 2.300 miliónov Kč. Ministerstvo školstva 846 mil. Kč. Ministerstvo financií 1.641 mil. Kč. Ministerstvo obchodu 39 miliónov Kč. Ministerstvo pôšt 853 miliónov Kč. Ministerstvo železníc 4.174 mil. Kč. Mladá nevesta, ktorá úzkostlivým srdcom a netrpezlivou mysľou sprevá­dzala svojho milého kroky na bojišti svetovej vojny — dnes skrúšene odrie­ka modlitbu nad mohylou snáď prítom­nou svojho najmilšieho. Dnes mladoženích červenú* stuhu kla­die na mohylu svojej oddanej s nadpi­som večnej lásky a kojí žiaľ tiež vrúc­nou modlitbou . . . A koľko tých mohýl a spoločných hrobov, o ktorých nevieme, ktorých hr­dinov pozostatky v dialnej zemi spočí­vajú . . . Legionárske hrobitovy: Sibír, Isonzo, Verdun, na vašich spoločných mohylách stojí veľkríž hrdinskosti, znak to víťaz­stva, neskonalej lásky ku vlasti, pravé „signum laudis”, poznačené zlatými li­terami do večnej knihy národa ne­smrteľného .... Svetielka po svete roztrúsených cin­torínov dnes sťa reflektory odosielajú blkotajúcim svojim plamienkom vďač­nej spomienky na vás iskrenné pozdra­vy vašich drahých a známych tu na ze­mi, tam do nekonečna, k nebeským vý­­ršinám

Next