Slovenský Východ, február 1924 (VI/27-50)
1924-02-01 / No. 27
asvBGKy «ye«» Ročník Ví. Cis. 27. V Košiciach, v piatox 1. februára 1924. Za 00 hal. Pred Venlzelosovým odstupom? Athény, 31. januára. Venizelos bol opäť zachvátený srdečnou chorobou. Ministerská rada zaoberala sa včera situáciou, vyvolanou Venizelosovou chorobou. Venizelos sa rozhodol, že vzdá sa predsedníctva vlády. Ministerská rada ešte raz sa pokusí Venizela požiadať, aby na svojom mieste sotrval. Keby sa to však nezdarilo, bol by sostavením nového kabinetu poverený minister spravoíllivešti Cafaudary. Venizelos bol včera celý deň upútaný na ložko. Odborný lekár, povolaný z Paríže, príde súčasne aj s manželkou Venizelosovou. Choroba Venizclosa vzbudzuje záujem najširšej verejnosti a i krajne opozičné strany uznávajú dnes blahodarné poslanie Venizelosové. Athény, 31. januára V prípade, že by Venizelos bol nútený vzdať sa predsedníctva vládyj označuje sa za jeho zástupcu Roussos. Athény, 31. januára Vláda Spojených štátov Severoamerických uznala dnes Grécko a naviazala s ním diplomatické styky. Esta k cestám Inteligencie. Napísal som, že dobrá čiastka slo yenských vzdelaných ľudí stojí stranou, chová sa k udalostiam a k vývoju veci trpne, bez účasti na nich; že je v celku rozpoltená v tábore pracujúcich a v tá bore odbojnom. Tu sprevádza v niekoľkých skupinách odboj proti systému stavovských strán v prechode od sku piny národne demokratickej, cez sloven skú národnú stranu až po rozvratníko’ strany ľudovej. Vo všetkých týchto skupinách je najorganizovanejšou čiastkou inteligencia, a programy týchto skupín sú v užšom slova smysle zakrývaním stavovských (skupinových) záujmov tej-ktorej vrstvy inteligencie. V celku je slovenská inteligencia v oboch táboroch vo vrení, lebo prevrat priniesol tu v tejto vrstve národa najväčšie zmeny, presuny v majetkovom stave, vo spôsobe života, prevrat a nová úprava pomerov v terajších rámcoch života štátneho a rozvrstvenosti národnej dal nové preskupenie, a ďalšie možnosti zmien terajšieho stavu dávajú nádeje skupine, teraz nespokojnej k výhodám v každom ohľade. Povedzme si jasne: inteligencia hľadí na národ a jeho možnosti hlavne zo stanoviska svojho hmotného prospechu. V našich dejinách, keďže sme žili dlhé storočia v štáte s národnostným zemänstvom, máme my Slováci málo národnej tradície v pomeru nášho zemänstva k ľudu a ten to národ, pomer bol pre celok hromadným a rýchlym pomaďarčením nášho zemänstva. Pomer druhej pohyblivejšej vrstvy: inteligencie, k ľudu sa dosiaľ v nedostatku slobody nevyvinul úplne, vykazuje v minulom storočí veľké skoky a nesúvislosti a pribral po prevrate nového činiteľa: veľký a hromadný zásah českej inteligencie. Ale tento pomer, pri všetkých poprevratových a súčasných kŕčových zjavoch sa blíži k vyjasneniu, ktoré zjednoduší naše pomery. Nepreceňujeme túto našu otázku, ale ju ani nepodceňujeme; je časová a vážna. Isté je len toľko: že demokracia je u nás tak silná, aby celkový národný 'problém nemusel byť chápaný zo stanoviska hmotného prospechu inteligencie, tedy že nie táto otázka je základná. Sú mnohí, ktorí sa skoro takto dívajú na veci a to do istej miery všetky uvedené tri skupiny, silne však intel. ľudácka, politika, ktorej ráta v tomto ohľade na úplné zničenie inteligencie druhého tábora, tedy inteligencie pokrokovej, ktorá je v službách socialistických a v roľníckej strane organizovaného ľudu, kým by sa inteligencia slov. strany národnej a národne-demokratickej strany spojila väčšími možnosťami hmotného prospechu. Preto je politika slovenských ľudákov vyrátaná na zázrak k prevedeniu útoku na šiju národa, aby si tam mohla sadnúť. Politicky to znamená číhanie po zahraničnej konjuktúre k uchváteniu výhradnej moci, po stránke kultúrne absolútna vláda konzervatívneho katolicizmu, hlavne tedy v školstve a po stránke sociálnej hatenie uvoľňovania hospodárskych okovov ľudu, lebo národ je kňazstvo, „slovenská” politika ľudákov je ochrana záujmov organizovaného kňazstva a s ním spojenej inteligencie. Dnes v zázraky nitko neverí, v tento zázrak ale prestala dúfať hlavne neklerikálna inteligencia slovenská a katolícke kňazstvo vie dobre, že tento zázrak — nepotrebuje, lebo je zaistená taká štátna a národná cirkevná politika, ktorá neohrožuje ani cirkev ani hmotné záujmy kňazov, že obmedzí možnosť zasahovať proti záujmom ľudu, že zruší zo starých výhod, je isté, ale kňazi) je zločin na slovenskej inteligencii, hlavne na tej, ktorá maďarizmom beztoho mnoho ztratila, čo Hlinka robi. Hlinku však opúšťa prebudená inteligencia, Hlinka vie aj pri jásote zavedeného ľudu, že je porazený. Slovenská inteligencia sa prebúdza, prichádza k sebe. K tomuto otváraniu očú niekoľko poznámok pozdejšie, hlavne ohľadom na povinnosti povolaných kruhov a na postup samej inteligencie. Juraj Palkovič. Zmätok v Moskve. Londýn, 31. januára. Zpravodajca „Morning Postu” oznamuje z Moskvy, že usnesenia komitétu exekutívy na potlačenie opozície viedly ku srážke Kamenjeva s Preobraženskim, čo sa skončilo tiež bitkou. V dôsledkoch toho došlo k hromadnému zatýkam u. Počúva sa, že má byť tiež zatknutý Preobraženskij, ktorý je u robotníctva veľmi obľúbený. Zatýkanie spôsobilo u robotníctva veľké rozčúlenie. Miestna nebudú riskovať reakčný odpor. Terajšie. stavovsko-politické soskupenie a výslednica jeho politických smerov veru zostane, zázrak nepríde, čo ako by ho chcel dr. Tuk a, čo ho ako predpovedá Koza-Matejov a farár Kompánek a čo ako túži po jeho možnostiach v tomto duchu vychovaná mládež alebo zbrklí jednotlivci. Ľud sa pripojil k revolúcii, možno ho síce držať v trpnom stave, škodiť mu takto, ale do protirevolúcii slovenský ľud viesť nemožno! A takto posádka je podriadená polícii. Na svolanej schôdzi politického úradu boli prítomní tiež komisári konfederovaných republík. Bol tiež podaný návrh, aby bola daná Kamcnjevovi a Zinovjevovi neobmedzená plná moc. Prítomní delegáti sa tomu vzopreli. Aby bol znemožnený príchod opozičných živlov do Moskvy, bola zostrená kontrola pasov a prichodiacich vlakov. Pred sblížením angle* francúzskym? Paríž, 31. januára. MacDonaldov dopis Poincarému urobil v Paríži dobrý dojem ,lebo vysvitá z neho želanie, žiť vo vzájomnej shode. Poincaré odpovie anglickému premiérovi tým istým tónom, žiadny však z dopisov nemá určitých návrhov. Dnes sa v Paríži preslúchalo, že Poincaré s Mao- Donaldom sídu sa budúci týždeň v istom pobrežnom meste francúzskom. Nezamestnanosť v Anglicku. Londýn, 31. januára. Počet nezamestnaných v Anglicku je 1,215.900. Oproti minulému týždňu klesol počet nezamestnaných len o 4540 osôb. Otázka uznania Ruska do anglického parlamentu. Londýn, 31. januára. Anglická vláda sdeľuje, že ako prvý predmet jednania parlamentného bude otázka uznania sovietového Ruska. Túto otázku bude nútno riešiť pred všetkými ostatnými aktuálnymi otázkami anglickej vnútornej politiky. Povstanie v Mexiku.' EGO HOMULUS: História môjho dobrodruha. (Pokračovanie.) „Jeho sviecu! To si ty, Jakube?’ ozvala sa dlhá postava basovým hlasom, otriasajúc sa, aby sa zbavila vody a tiež smiechom, vidiac, ako nešťastný „ideálista” hltá zelenú vodu. „Voda nebola síce studená”, hovorí nato Jakub celkom pokoj amilovne, ako by sa nebolo nič stalo, „ale zato jej príchuť upomínala ma na čiernu kávu osladenú soľou. Neviem pochopiť, ako môžu v takej odpornej vede prespevovať žaby svoje velebné hymny.” A vyliezol na breh. „Vieš, Jakube”, začala opäť dlhá postava, stále sa pritom posmešne usmievajúc, „ja som si myslel, že sa chceš i utopiť, a že nemáš k tomu odvahy, keď j si tak zúboženo sedel nad vodou. A preto som ťa sotil do nej, reku uľahčíš mu jeho zúfalé položenie. Ale ako vidím, umrieť sa ti ešte nechce, lebo ináč by si nebol vyliezol z vody.” „Mal som síce výstup s otcom”, nato Jakub, čistiac si tvár šatkom, „ale na smrť som teraz nemyslel. Keby sa mi chcelo odísť do večných lovišť, tak pôjdem na vojnu a tam sa už dáka tá smrť vždy najde.” „Ty — a vojna! Cha-cha! Nedaj sa vysmiať. A čo by si tam robil? Veď ty si verejný antimilitarista a abstinent!” „Máš pravdu”, prisviedča Jakub. „Zabíjať by som nemohol a rum piť tiež nie.” „A preto simuluješ oslovinu. Chápem ... Ale lepšie by ti bolo medzi nami. študovaný človek je u nás vítaný a každý má nádeju, že sa stane, až vypukne tá revolúcia, generálom.” „Veď ja som iba civil a u vás môže sa uplatniť iba utečený vojak.” „Vojak, nevojak — ak prídeš medzi nás, budeš vojakom. Schopný si medzi nás. To vidí človek z toho, že si chlati ako hora a válaš sa ešte stále doma za pecou. Filipa máš v hlave, na to by som vypil liter sublimátu.” Jakub Juchaba stál chvíľu nerozhodne, potom riekol odovzdane: „Tak poďme ...” Postava, ktorá Jakuba sotila do vody a ktorá ho zvábila so sebou — bol Matej Zemák, syn zámožného gazdu, súseda Juchabovcov. Matej už vyše roka je členom zeleného kádru. Teraz ide od rodičov, kde bol schovaný celý deň, aby ho dakto nezbadal. V noci prišiel, v noci odchádza. Nesie do kuchyne zeleného kádru plné vrece rozličných vecí, medzi ktorými obrovská šunka, veľký peceň chleba, galetka „hnilého” syra a súdeček červeného vína — majú cenu najväčšiu, to sa rozumie, že okrem petroleja a tabáku, ktoré dve veci pre zelený káder sú nevyhnutné. Takto sa dostal Jakub Juchaba k zelenému kádru. Hneď v prvú noc, v ktorú sa Jakub našiel medzi týmito veselými chlapci. Londýn, 31. januára. O povstaní v Mexiku, o ktorom dlhší čas nedochádzaly zprávy, sa myslelo, že je už skončené. Posledné zprávy však ukazujú na pravý opak a rozhodnutie Spojených štátov, aby americké lode neopúšťaly prístavy mexické, ukazuje, že povstanie je neustále vážne. Ako sa ďalej oznamuje, dobyly mexické vládne vojská mesta Urizaby, pri čom zajaly asi 1500 povstalcov. Roztržka v ukrajinskej komunistickej strane. S—Ľvov, 31. januára. Ako sa oznamuje zo sovietského pohraničia, súčasne s rozkolom v radoch ruskej komunistickej strany povstala teraz veľká roztržka medzi komunistami ukrajinskými, a síce v otázke národnostnej. Národná skupina ukrajinských zacítil v srdci lásku k tomuto svojmu novému, voľnému „domovu”. Sedel celý nadšený na stonku, dívajúc sa, ako tiene tých „nenapraviteľných dezertérov” skáču sem a tam v červenom svetle veľkej vatry na klenbe hustej dubiny. Asi tridsať mužských sedelo okolo veľkej vatry, ktorej prudké plamene objímaly tri veľké hrnce, v ktorých klokotalo variace sa jedlo. Veselý, nehlučný hovor, prepletaný husto výbuchmi smiechu, bol v úplnom prúde. „žena, to je divné stvorenie”, rozprával asi tridsať-ročný mužský, „pri tej musiš stále sedieť a robiť sa je.] večne zaujímavým a pútavým, lebo ak sa nebudeš starať o tieto veci, dožiješ sa nepekných dní. Roku 1913 redigoval som týždenník „Svetlo do temnoty”, ktorý však z technických a rodinných príčin vydavateľa vychádzal raz v mesiaci. Raz dostal som dopis, ktorého obsah utkvel mi v pamäti ani stará slanina, takže môžem vám ho ešte teraz doslovne predniesť. Znel nasledovne:' „Blahorodý pán redaktor! Nehnevajte sa, že Vás obťažujem mojou súkromnou záležitosťou. Rád by som prijal v meste dáke zamestnanie, pri ktorom by človek šaty nedral, bol na zdravom vzduchu a mal príležitosť soznámiť sa s dákou slušnou, poctivou ženskou, ktorá by ani tak nehľadela na majetok,ako na dobré zaobchodenie a zdravého (76 centimetrov vysokého) mužského. Do-