Slovenský Východ, september 1926 (VIII/201-225)

1926-09-01 / No. 201

mm whod Ročník Tm. Čís. 201.. T Košiciach, v stredn 1. septembra 1926. Za 60 hal. minister a poslanec dr. Dvořáček. Ten­­to vynikajúci náš politik je jedným z " najlepších znalcov hospodárskych po­­merov nielen če­skoslovens kých. ale ^ Ako sme už ozná- i|r 1 miß, ibude poradám £gd| hospodárskeho vý- ÍTw 'Pj[ boru Spoločnosti P | národov predsedať y náš splnomocnený _Jjjf i zahraničných a Č2Í0? naša verejnosť iste so zadosťučinením’ uvíta, že sa mu dostáva v Ženeve tak dôležitej funk­cie. Je to len dôkazom, že činnosť ministra dra Dvořáčka doznala tiež ocenenia za hranicami našej vlasti a že toto ocenenie je iste zaslú­žené. Zaraďujeme dnes jeho podobizeň do nášho časopisu. Obchodná dohoda s Maďarskom. MTI. Budapešť, 31. augusta Dneskajší úradný časopis uverejňuje vládne nariadenie, ktorým nadobúda platnosť dočasná obchodná dohoda s če­skoslovenskom. Korupčný škandál v nemeckej ríšskej obrane. N. Berlín, 31. augusta. Ríšskemu prezidentovi, potom vše­tkým pruským štátnym ministrom, ako aj všetkým členom nemeckého ríšske­ho snemu bol predložený pamätný spis, ktorý je podpísaný spisovateľmi Otto­­nom Lehmanom-Ruszbiildtom a Karo­lom Mertensom. V tomto pamätnom spise nastúpený je dôkaz, že vysokí dôstojníci nemeckej ríšskej obrany v roku 1921 nakupovali vojenský materiál od lichvár-skych dodávateľov. Materiál tento bol. veľmi drahý a zlý, a aby ho dodávatelia predali, dávali dôstojníkom ríšskej obrany neobyčajne vysoké pro­vízie. Keď teraz vec vyšla na javo, spá­chali dvaja dôstojníci ríšskej obrany zo strachu pred škandálom samovraždu. V pamätnom spise sa žiada, aby vec bola prísne vyšetrená a aby vinníci boli po zásluhe potrestaní. Mellon vo Francúzsku. ľ. Paríž, 31. augusta. Štátny sekretár pokladu Spojených štátov severoamerických mister Mellon, ktorý študuje finančné pomery v európ­skych štátoch, prišiel do Paríža. Mini­ster Mellon hodlá zostať tuná niekoľko dní. Súdi sa, že Mellon po svojom ná­vrate do Ameriky navrhne vláde Spo­jených štátov, aby zmenila Dawesov plán. Mellon nezdrží sa vo Francúzsku oficielně a nesíde sa, ako bolo očakáva­né, s ministrom financií Poincaréom. Bude konferovať len s vedúcimi fran­cúzskymi finančníkmi. Divoká honba za lupičmi. ČTK. Varšava, 31. augusta. Pri prenasledovaní lupičskej tlupy, ktorá vykradla jeden obchod v stredu mesta, boli pri prestrelke s políciou za­bitý jeden vojak a jeden lupič a dvaja chodci ťažko zranení. Na konec podarilo sa jedného lupiča zatknúť. Bol v ňom zistený vysokoškolský študent Zablo­­klickí, bývalý poslucháč právnickej fa­kulty. Zkaza vedeckej expedície. OEBS. Moskva, 31. augusta. Ako sa oznamuje do Moskvy, v bezvo­­dých stepiach Turgaja zahynula expedí­cia kazackej ústrednej štatistickej s sprá­vy. Expedícia bola poslaná do tohoto kraja, aby vyšetrovala podmienky,, aké má v turgajiškých . stepiach kočovriícky život. Expedícia bola trojčlenová. Najdôležitejšia naša otázka hospodársko-flnanžná. Výklad ministra financií dra Engliša o daňovej reforme. Košice, 31. augusta. — Minister financií dr. Engliš podal v „N. P.” výklad o daňovej reforme u nás, ktorá patrí k najsúrnejším otá­zkam hospodářsko-finančným. Minister vo svo­jom prejave poukázal na to, že pre túto re­formu, tvoriacu čiastku konsolidačného plánu našej finančnej politiky, niet dosiaľ ani finan­čných, ani pol iticko- admin is tra t í vn y ch, ani po­­litiicko-hospodánskych predpokladov, zdôraznil však, že táto reforma je nutná vzhľadom k potrebe sjednotenia predpisov daňových v celej republike, ďalej s ohľadom na stabilizáciu na­šej meny. Bernú reformu tvoriť budú tri súvislé zá­kony, a to zákon o stabilizačných bilanciách, ktorý už bol .parlamentu dodaný, ktorý má za účel utvoriť správne účetné predpoklady pre zistenie výnosu podnikov a teda i pre daň zá­robkovú a dôchodkovú a bez ktorého nemožno posúdiť výšku týchto daní, ďalej zákon, obsa­hujúci kodifikáciu priamych daní, ktorý je jadrom reformy a konečne zákon o finančnom hospodárstve samosprávnych sväzkov, ktorý je potrebným doplnkom, poneváč, limitovanie pri­rážok samosprávnych, v čom spočíva hlavne úľava daňová pri daniach výnosových, vyža­duje prechodné útvary hospodárstva komunál­neho. Až to dovolia pomery parlamentáme, »ozná­mi finančná .správa postupne verejnosť s ob­sahom svojich osnov podrobne, ako tomu bolo pri osnove o Stabilizačných bilanciách. Kedy bude pojednávaná berná reforma a či začne pôsobiť od 1. januára 1927, nezáleží len na fi­nančnej správe. Obce musia zatiaľ robiť roz­počet každým spôsobom, zatiaľ podľa platných noriem, pokiaľ neboly vydané iné. Osnova zá­kona, keď už bola aj parlamentu predložená, nezbavuje povinnosti postupovať podľa starých platných noriem. Predzvesti konca de RIverovho režimu. Záhadný prejav anglického ministra zahraničia v dolnej snemovni. A. Londýn, 31. augusta. Vláda diktátora generála de Riveru vyhlásila už niekoľko raz, že jej trvanie zaistené je ešte na rad rokov. Zdá sa však, že .Primo de Rivera v tejto seba­vedomej predpovedi predsa len sa pomýlil. Vy­svitá to z okolnosti, že anglický minister za­hraničia Chamberlain ujal sa včera v dolnej snemovni slova a vyhlásil,, že telegrafné spo­jenie so španielskom neni prerušené. Je však presvedčený o tom, že španielska vláda urobí všetko, aby v danom prípade anglické vlastníc­tvo a anglické životy v španielsku bolý chrá­nené. Týmito slovami chcel Chamberlain po­dľa všetkého naznačiť, že v španielsku pomery chytro zrejú k štátnemu prevratu. Sto osôb zahynulo v mori. SrážSca parníkov medzi Kronšiadtom a Petrohradem. N. Berlín, 31. augusta. Včera v noci na­razil ruský parník „Burviestnik”, ktorý plával z Petrohradu do Kronstadt!:, v hustej hmle na príď nemeckého parníku „Greyne”. Pri tom „Burviestnik” narazil znova na hrádzu a utrpel veľkú trhlinu. Voda hnala sa do jeho podpalubia tak ohromnými prúdmi, že „Burviestnik” v ne­celej štvrťhodinke klesol ku dnu. Na jeho pa­lube bolo 100 cestujúcich a súdi sa, že títo všetci zahynuli, poneváč báli v spánku v svo­jich kabinách. Až dosiaľ vytiahnutých bolo z mora 19 mŕtvol. Nešťastie toto vyvolalo tak v Kxonstadte, ako aj v Petrohrade ohromné vzru­šenie. Ťažká situácia rakúskeho kabinetu. Nové útoky sociálnych demokratov proti vléde. D. Viedeň, 31. augusta. Napriek tomu, že spolkový kancelár dr. Ramek odcestuje 4. sep­tembra k zasadnutiu Sväzu národov do Ženevy, súdi sa, že dni jeho vlády sú už srátané. Spol­kový kancelár neni už v svojej vlastnej strane obľúbený a prední jej činitelia konajú už po­rady o tom, kto by mohol byť jeho nástupcom. Sociálni demokrati chystajú sa tiež k . útoku proti vláde dra Rameka, poneváč s vyriešením známej školskej otázky nijako nie sú spokojní. Situácia rakúskeho kabinetu utvářila sa preto veľmi nepriaznivo a možno rátať s jeho od­stúpením, akomáhle sa dr. Ramek vráti zo Že­nevy. Kresťanskí socialisti zazlievajú mu hlav­ne, že v otázke požiadavôk štátnych zamest­nancov veľmi kolísal a vytýkajú mu ďalej, že prestal byť mužom pevnej ruky. Zo štatistiky bratislavského veľtrhu. Dnešný bratislavský veľtrh v časo­vom poradí je už šiesty, prvý veľtrh ko­nal sa r. 1921. Vo svojom zariadení a rozlohe tento prvý veľtrh bol značne neupravený, čo sa ovšem dá snadno vy­svetliť krátkou dobou prípravných prác. Postupne sa však veľtržný podnik bu­doval a dnes jeho rozloha a rozmery plne vyhovujú požiadavkám moderných veľtrhov. Tohoročný Dunajský veľtrh má dva veľké pavilony, pavilon „Z” o ploche 7000 m2, ktorý má tiež horný výstavný trakt a pavilon „V” o ploche 4000 m2. Okrem toho je tu pavilon ho­spodársky, tohoto roku vybudovaný o ploche 500 m2 a pavilón drevársky o ploche 240 m2. Ťažkému priemyslu, ho­spodárskym strojom stojí k dispozícii voľná plocha vo výmere vyše 10.000 m2. A tak všetka plocha tohoročného veľ­trhu obnáša 38.000 m2, čo ovšem bude dostačovať i v prípade, že sa počet bra­tislavských vystavovateľov značne 'roz­množí. Dnes vystavuje,na veľtrhu okolo 800 firiem, domácich i zahraničných, ktoré sú rozdelené v 18 skupín. V rámci veľtrhu sú usporiadané i vý­stavy, ktoré vhodne doplňujú program veľtržný a niektoré z nich majú značný význam, najmä pre špecielné hospodár­ske odvetvia slovenské. Tak Výstava drevárska a remeselnícka ukazuje roz­voj tohoto priemyslu na Slovensku a je vypravená skutočne bohaté, hlavne čo (sa týka expozície nábytkovej. Výstava ľudového umenia a domácej práce na Slovensku má svoj veľký význam pre odbyt výrobkov tohoto priemyslu do cudziny. Ďalej zasluhuje zvláštnu zmien­ku Výstava jatečného dobytka a koní a Výstava veterinárska, z ktorých prvá sústreďuje prehľad chovného dobytka so Slovenska, druhá donáša štatistiky o chove dobytka. Ďalej je tu ešte Vý­stava vysťahovalecká, Výstava pozem­kovej reformy, Výstava exportného jačmeňa a pšenice a Výstava záhradní­cka. Okrem týchto spomenutých výstav je na veľtrhu značný počet väčších a menších expozícií, najmä v oboru stro­járskom a kožiarskom. Ako zvláštnosť musíme spomenúť výstavu mesta Bra­tislavy, ktorá sa rozděluje na dve čiast­ky. Jej historická čiastka, ktorá Uka­zuje vývin mesta od najstaršej doby až Záujem celého sve­ta upiera sa k na­stávajúcemu zasa­daniu národov Spoločnosti a rady Spoločnosti náro­dov. Akej veľkej úcte a vážnosti y medzinárodnom politickom svete , teší sa náš mini­ster zahraničia dr. Eduard Beneš, vi­díme z okolnosti, že bude predsedať schôdzam rady Spoločnosti náro­dov. Je to iste zaslúžené uznanie celého zahra­ničia, ktorého sa tak dru Benešovi za jeho kon­solidačné práce v prospech zr.ovuvybudovania povojennej Európy dostáva. Meno dra Beneša, ktorého portrét dnes prinášame, je diplomati­ckému svetu zárukou, že čestný a významný úkol, ktorého sa mu v Ženeve dostáva, je v dobrých rukách. P>ravž Svár Maďaraí&a. Košice, 31. augusta „Manchester Quardian” priniesol v ostatnom čase z pera svojho berlínske­ho dopisovateľa sériu článkov s názvom „Terajší stav Maďarska”. Pisateľ sa pokúsil vylíčiť v nich dnešnú hospodár­sku, sociálnu a politickú štruktúru ma­ďarského štátu a jeho konečný úsudok dopadol pre Maďarsko veľmi nepriazni­vo. časopis potom uverejňuje úvodník, nadpísaný „škandálny režim”, v ktorom naväzuje na tieto články svojho berlín­skeho dopisovateľa a hovorí: „Maďari a Turci, ktorým príbuzenstvom sa Ma­ďari veľmi rádi chvália, majú spoločnú jednu vec: každý Európan ich posudzu­je extrémne, hovorí o nich podľa svojho citového založenia — alebo ako o doko­nalých gentlemanoch, alebo ako o bez­medzných barbaroch. Nikto pre ich charakteristiku nenachodí stredných od­tieňov. Vedľa toho oba štáty .sú v po­dobnej situácii preto, že boly zbavené nadvlády nad inými národmi a že isa veľká čiastka ich národných príslušní­kov našla pod cudzou nadvládou. Hlavnú príčinu terajšieho nešťastného stavu Maďarska nesmieme hľadať v nových nástupníckych štátoch, ale v starej ma­ďarskej vládnucej triede. Obraz tejto gentrickej vrstvy je chmúrny. Ak je úsudok nášho dopisovateľa o vnútornej situácii Maďarska správny, je treba vyvodiť z neho isté závery tiež pre me­dzinárodnú situáciu maďarského štátu. Na príklad pocítime veľmi silnú -sympa­tiu k tým Slovákom, Rumunom a Juho­slovanom, ktorí boli pred voj nou spolu s mad’arskými zemedelcami oběťmi ma­do prevratu, je umiestená na radnici, moderná časť výstavy, ktorá znázorňu­je vývin mesta od prevratu až do dneš­nej doby, jé uložená v pavilone „Z”. Dľa veľkého záujmu, aký sa javil o výstavu bratislavskú v tuzemsku i v cudzine, možno predpokladať, že čo sa týka počtu návštevníkov, prevýši toho­ročný veľtrh všetky ostatné. Ale i mi­nulé veľtrhy môžu ,sa honosiť značným počtom návštevníkov; priemerná ná­všteva činila okolo 200.000 ľudí. Po tej­to stránke snáď najväčší úspech mal prvý veľtrh, ktorý prevyšoval ostatné roky i po stránke obchodnej. Po ob­chodnej stránke ovšem majú bratislav­ské veľtrhy ešte málo tradície, ale i tak ich úspech je pozoruhodný, keď uváži­me, že bolo na nich uzavreté obchodov za 200 mil. Kčs. I tohoto roku javí sa veľký záujem v cudzine o bratislavský veľtrh a dľa zpráv, chystajú sa ho na­vštíviť početní . obchodníci z nástupní­ckych štátov i zo západnej Európy, z Talianska, Francúzska, švajčiarska a Nemecka a tiež zo severných štátov eu­­ropských. čo sa týka vystavovateľov, pohybuje sa ich počet medzi číslom 700—800, nepočítajúc v to niektoré

Next