Slovenský Východ, november 1926 (VIII/252-275)

1926-11-03 / No. 252

wsw vyoiO^ Bočník VIII. Čís. 252. V Košiciach, v utorok 3. novembra 1926. 60 bal. Antonin Hostinec, riaditeľ obchodnej akadémií r Plzni a inšpektor všetkého vyššieho obchod­ného školstva v ČSR., vynikajúci bnltúmy * menšinový pracovník, zoiwrel 28. októbra. Štefan Radic opäť loyálný. ČTK. Belehrad, 2. novembra. Štefan Řadič konal v nedeľu niekoľ­ko slhroniaSd'jí^ ľudu v okrese trávni­­ekom v Bosne. Na týchto schôdzach chválil činnosť vlády a vynášal kráľa Alexandra ako bdelého hospodára, kto­rý pozorne sleduje život štátu a letory zlo obracia v dobro. S vola nie sejmu. ČTK. V a r š á v a', 2. .novembra Prezident republiky podpísal dekret, ktorým sa svolává sejm a senát. Dátum prvej schôdze 'bude stanovený osobit­ným nariadením. Habsburg žaluje poľskú vládu. ČTK. V a r .š a v a, 2. novembra V prvej polovici januára bude u krajského súdu prejednávaná žaloba Bedřicha Habsburgského na poľskú vládu. Habsburg dožaduje sa, aby mu poľská vláda vrátila jeho majetok v te­­šínskom Sliezsku vo výmere 40.000 ha. Výsledok snemovnýeh volie!1 v Sasku, Wolff. Drážďany, 2. novembra Definitívne výsledky volieb do sa­ského snemu vykazujú 2,375.699 odo­­zdaných hlasov. Z toho obdržala stará sociálne-demokratická strana 98.026 hlasov a 4 mandáty. Nemecko-nacionál­­na strana 341.065 a 14 mandátov. Ne­mecká ľudová strana 292.079 a 12 man­dátov, sociálna demokracia 758.142 a 31 mandátov, komunisti 342.112 a 14 man­dátov, demokrati 111.351 a 5 mandá­tov, hospodárska strana 237.462 a 10 mandátov, ľudovecká sociálne-pnacovná pospolitosť 1Ö0.082 a 2 mandáty, stra­na pre nadhodnotenie 98.258 a 2 man­dáty. Centrum národní socialisti• a ríš­sky sväz majiteľov domov neobdržali žiadon mandát Staliu proti opozícii. UR. M o s k v a, 2. novembra. Referát Stalinov o opozičnom bloku zabral plné štyri hodiny. Nasledovala potom rozprava, ktorej sa zúčastnilo viacei delegátov. Debata pokračuje. Hľadá sa kráľ. E. Budapešť, 2. novembra ostatnom zasadnutí Národného zhromaždenia došlo opäť pri prejedná­vaní pre predlohy zákona o sriadení hornej snemovne k scénam. Vládny po­slanec Juraj Lukács, hovoriac pre pred­lohu, zdôrazňoval, že sriadenie hornej snemovne je prvým krokom k ^riadeniu monarchistického Maďarska. Pri tých­to slovách vypukla opozícia v protestné výkriky, ktoré malý byť aj protestom proti monarchistickej idei maďarskej. ff@w bezvýsledný Cstek mm Hítsssaiii&ilm« PffitíSroitaoEtä o aíssstäí®. I. R í-m, 2. novembra. — V nedeľu bol v Bologni spáchaný útok na íalia.TK-kebo mim­­sterského predsedu Mfussolimh«, ktorý sa vra­cal na nádražie po zahájení s jazdu pre vede­cký pokrok, útočník vystrelil na ministerského predsedu z revolvera, ale nezranil ho. Páchateľ bol ľudom limchovaný a Mussolini pokračoval v ceste k nádražiu, kde prehovoril k shromá­žděn ý.m dôstojníkom a odcestoval potom do Forli. ČTK. Bologna, 2. novembra. — Ako už bolo oznámené, bolo zistené, že páchateľom atentátu bol Amtea Zambomi, mladík asi 16- ročný, ktorý bol synom MannoiM Zamboniho tlačiara v Bologni. Amteo býval členom faši­stickej mládeže, ale asi pred rokom vystúpil. Jeho otec pôsobil ako anarchista, ale už nie­koľko rokov nezúčastnil sa podvratnej činno­sti. ČTK. Bologna, 2. novembra. — Po aten­táte na Mussoliniho došlo k -výtržnostiam a de­monštráciám proti redakciám a tlačiarňam ča­sopisov „Mondo” a „Voco Republicano”. Ďalej boly spustošené miestnosti socialistov a repu­blikánov. V Miláne boly znivočené redakcie a tlačiarne časopisov „Avanti” a „Unita”. Fran­cúzsky konzulát je prísne střežený a na 5. no­vembra je svolaná Veľká Rada Fašistická a v Ríme bda zmobilizovaná légia a milícia. ČTK. C u r y c h, 2. novembra. — Dľa zprá­vy, došlej z Talianska, bola zatknutá celá ro­dina Zamiboniho, otec, brat a istá tetka pácha­teľa atentátu. Ďalej boly zatknuté dve osoby blízke rodine Zamboniho. Súčasne bola demen­tovaná zpráva, že páchateľ ma! o a sebe čier­nu košeľu. Havas. Paríž, 2. novembra. — Dľa zprá­vy „Timesu” zabránil fašistický podtajonmfk Ricci, aby páchateľ atentátu na Mussoliniho po druhý raz vystrelil. Ricci vrhol sa na pá­chateľa a odzbrojil ho. Vyrval mu revolver ráze 7.35, nabitý 8 ranami. Obecné voľby a banícka stávka v Anglicku. Víťazstvo Labour party. Reuter. Londýn, 2. novembra- — Dosavád. ne výsledky obecných volieb na vidieku vyka­zujú značný presun hlasov v prospech Labour party. V niektorých obciach šli konzervatívci s liberálmi spoločne, ale predsa boli porazení. Víťazstvo Labour bar ty do značnej miery pre­kvapilo. Poneváč zprávy došly do Londýna ne­skoro v nocí. časopisy ich ešte. neuverejňujú, Dobrým znamením pre baníkov je, že bol tiež zvolený predseda federácie Schmid, ktorý má chýr rozvážneho vodcu robotníctva. Situácia v baníckom boji sa horší a nádeje na dohodu sa pokladajú za vzdialené. Dnes rozhodne srvä® železničiarov a dopravného ro­botníctva o dovozu cudzieho uhlia. Na zajtra je svolaná konferencia výkonných výborov vše­tkých robotníckych unionoy, na ktorej bude prejednaná otázka finančnej pomoci baníkom, Nedostatky hospodárskeho života v Rusku. Rykov kontra TroskiJ. OEPS, Riga, 2. novembra. —.Na zasadnutí moskovskej komunistickej konferencie podal zprávu predseda Rady národných komisárov Rykov o hospodárskej situácii v sovietskom Rusku. Jeho zpráva vyznela v rozhodné zavrh­nutie „hospodárskeho programu” opozície. Ry­kov najprv sa zmienil, že sovietske Rusko vstu­puje tepaz do obdobia, v ktorom hospodárske budovanie bude postupovať na základe vyšších technických podmienok. Perióda priemyselného obnovovania bola už prekonaná, avšak investo­vanie prostriedkov do novootvorených priemy­selných podnikov naráža ešte na väčšie ťažko­stí, ako tomu bolo pri dosiaľ praktikovanom ukladaní peňazí do priemyselných podnikov no­vých a prinesie výsledky len za niekoľko rokov. V terajšom čase bude treba investovať peniaze hlavne do priemyslu strojníckeho. Za základné úkoly pri reorganizácii priemyslu považuje Rykov, aby úsporný režim bol prevádzaný do dôsledkov a ďalej, aby správny systém v prie­myselných podnikoch bol zmenený. Svoju reč dokončil Rykov výpadom proti Trockému ho­­veriac: „Vodca opozície, Trockij, zabudol, že bolo niečo iného byť prívržencom porážky po­čas svetovej vojny a niečo iného teraz, keď sa bojuje za diktatúru proletariátu.” Tieto slová Rykovové prevádzali účastníci konferencie dlhotrvajúcim potleskom. Debata o zprávě Ry­­kovej trvala celý deň í noc. Zástupcovia z ru­skej provincie zdôrazňovali síce na jednej stra­ne význam porážky opozície, na druhej strane sa však ponosovali na nedostatky v hospodár­skom živote sovietského Ruska, Naie ochotnícke dívadš®. M. O. Horváthová, Je historickou skutočnosťou, že slo­venské divadelné ochotníctvo najhlbšie zapustilo korene len v Ture. Sv. Marti­ne. Tu hrávaly sa divadlá nielen pred založením Matice Slovenskej, ale i od jej založenia i počas jej zatvorenia v lo­ne martinského Slovenského spevokolu hrávalo sa a* hráva sa skoro každý me­siac až podnes. A že sa v Martine ochotnícke divadlo tak hlboko zakorenilo, možno ďakovať tomu, že pôda preň bola z celého Slo­venska naj príhodne j šia. A okrem toho i ochotnícky materiál pozostával tu väč­šinou z ľudí študovaných. Tu hrali re­daktori a spisovatelia, advokáti a le­kári, profesori a učitelia, úradníci, štu­denti, mladí medikovia i právnici, vzde­lanejší remeselníci i obchodníci, ktorí temer už všetci poznali divadlo z veľ­kých miest, ktorým známe boly spôso­by spoločenského života a ktorým lite­rárna slovenčina nerobila nijakých ťažkostí. A nadovšetko režisérom a váž­nym predkulisným cvičiteľom od r. 1871 až do svojej staroby býval tu osv. pán Ján Francisci, ktorý nielen že sa roz­umel do veci, ale bol v tomto ohľade veľmi prísny, ktorého sme všetci re­špektovali. Od neho naučili sme sa nie­len pohybovať na j avisku, ale i slová vyslovovať a prízvukovať a každý vý­stup museli sme do tých čias opakovať, kým sa nám úplne nepodaril. Zákulisnú réžiu a všetko ostatné, čo s hrou súvi­selo, mal na starosti náš neoceniteľný Andrej Halaša, ktorý okrem toho stále slovenčil divadelné kusy, odpisoval úlo­hy a rozdáva] ich hercom a herečkám. Počas staroby a po smrti Jána Fran­­ciseiho pomáhali nám pri próbach cvi­čiť aj iní členovia Spevokolu, ale to trvalo len za istý čas, lebo onedlho vše­tka predkuli'sná i zákulisná divadelná práca zvalila sa na plecia Halašove, kým neprišiel do Martina teraiší režisér Ru­dolf Slezák. ‘' Nuž, martinskí ochotníci, hoci boli takým hereckým materiálom, akého na dedine nikde niet a aký na dedine vô­bec nie je možným, stále sa cvičili a tým ustavičným cvičením naučili sa svoju hru sami posudzovať, slušne vy­stupovať a hrať prirodzene a precítene. Martinské a prezpol’né obecenstvo neraz sa chutne nasmialo, ale neraz i. popla­­xíalo V Ióne martinského Slovenského spe­vokolu naši ochotníci usporiadali dosiaľ Z nástupnej audiencie novomenovaného juho­­slavianskeho vyslanca. Prinášame podobizeň vyslanca Branko Lazareviča a generála Hoppeho. Na rozcestí. Košice, 2..novembra Zásada vyjednávania v politike je zá­sadou veľmi starou; zdôraznila ju už Katerina II., ktorá sama obľúbila politiku vyjednávania i vtedy, keď ne­si viedla snáď k určitému výsledku. Poli­tický život nasej republiky a nie je ovlá­daný" jednou skupinou a v dohľadnej dobe ani ovládaný nebude, a preto j e úplne prirodzeným zjavom, že smerni­ce našej štátnej politiky sa docieľujú dohodou jednotlivých strán, a ňou sa tvorí výslednica, ktorá potom vgdie správu štátnu vo všetkých otázkach štátneho života. Slovenská ľudová stra­na, ako sa zdá, ťažko prikrojuje svoju politiku k tejto požiadavke politické­ho života v republike, vyplývajúcej z demokratického složenia nášho štátu. Svoj vstup do vlády, o ktorý sa teraz jedná, chce podmieniť kategorickými požiadavkami, presne stanovenými, bez ktorých vraj nemôže vstúpiť do vlády. Chce slovom uskutočniť značnú časť svojho programu naraz. Ale právo zs zásady dohody a vyjednávania v poli« tike plynie, že žiadna politická strana nemôže presadiť svoje požiadavky na­raz, nemôže uskutočniť svoj program bez toho, že by nerealizovala v čiast­kach, postupne. Veď neznamená to ešte, že strana sa tým zrieka svojho, progra­mu, znamená to iba, že ■ svoj program asi 500 predstavení. Stálym cvičením sa a vážnou solídnou prácou vykonali pre národ náš veľmi mnoho. My Martinčá­­nia tešíme sa, že do tejto práce chytili sa i ochotníci našich dedín. A najväč­šmi tešíme sa tomu, že Matica Sloven­ská pomohla' nám založiť „Ústredie Slovenských Ochotníckych Divadiel v Turč. Sv. Martine” a vzala ho pod svoje materinské krýdla. Toto ústredie bolo a j e pre naše slovenské ochotníctvo veľ­mi potrebné, lebo ono je inštitúciou, ktorá pracuje nie pre seba, ale pre ochotníkov, a to bez všetkých rozdielov náboženstva a politického sdruženia. ústredie nielen radí a poučuje, ale stará sa i o garderóbu, a divadelné kusy v slo­venskej Teči a organizuje ochotnícke krúžky v jednu veľkú slovenskú rodinu. ústredie teraz v dňoch 12.—14;. no­vembra usporiada už III. s jázd sloven­ských ochotníkov v svojom lone y Turč. Sv. Martine, spojený s divadelnými zá­­vodami, režisérskymi kurzami a po­učnými prednáškami. Teraz je vecou nášho ochotníctva, či pochopí našu do­brú snahu a či chytí sa našej pravice, ktorú mu ústredie podáva. Vo svojom vlastnom záujme malo by ich prísť do Turč. Sv. Martina čím najviac.

Next