Slovenský Východ, august 1928 (X/174-199)
1928-08-01 / No. 174
SlouenskýlJýciwtl Ročník X. Číslo 174. V KoSiciach, v středu 1. augusta 1928. Za 60 laL Dôvera k dielu dra Engliša. Pán prezident republiky neprijal demisiu ministra dra Engliša! U. Praha, 31. júla. — Zpráva, že pán prezident republiky nevyhovel žiadosti ministra financií dra Engliša za demisiu, znamená vybavenie vnútropolitickej záležitosti. Súčasne je podaný opäť dôkaz, že nie sú vyčerpané všetky prostriedky koalície k odstráneniu vzniklých rozporov, ako v tomto prípade rozporu medzi republikánskou stranou a ministrom financií. V uspokojivom rozriešení tejto otázky spočíva aj poučenie ako pre inštitúciu odborného ministra, tak aj pre spôsob, akým bol prípad vnesený do verejnosti. Odmietnutie demisie ministra financií je ďalším symptómom pevnosti terajšej vlády. Všetka tlač sprevádza odmietnutie demisie ministra dr.a Engliša s uspokojením. Vyslovuje sa presvedčenie, že dr. Engliš zoptane ministrom financií, lebo zpráva o nevyhovení jeho žiadosti za demisiu by asi nebola bývala bez jeho vedomia publikovaná. Zástupca ministerského predsedu minister msgre. Šrámek zrobil iste všetky kroky k vyšetreniu konfliktu, ku ktorému sa vzťahovala aj jeho rozmluva s poslancom Bradáčom. Neverí sa hlasom, akoby išlo o riešenie provizorně, po ktorom dojde k definitívnemu riešeniu až v jaseni. Takéto domnerfky sú tým menej pravdepodobné, čím viac je všeobecným presvedčenie, že minister dr. Engliš je nielen vynikajúcim finančným odborníkom, ale súčasne aj tvorcom nášho aktívneho rož-, počtu a obhájcom zdravej hospodárskej rovnováhy, hodnej demokracie a zaručujúcej primeranú rovnosť a istotu existenčnú. Minister financií dr. Engliš položil všetko hospodárenie štátu na vedecký základ a k. tomu s ohľadom na naše vnútorné pomery a rozmanitosť výrobných vrstiev, sledujúc vybudovanie finančne silného a vnútorne spokojného štátu á stal sa zakladateľom veľkého diela, ktorého smernice budú vždy dávať záruku dobrého chodu nášho finančného a hospodárskeho života V odmietnutí jeho demisie možno tiež vidieť všeobecnú dôveru' k jeho dielu. NMopisný deí v Košiciach. Mnoho návštevníkov z cudziny. i c e, 31. júla. V nedeľu 29. júla bol y Prahe zahájený, ako už bolo oznámené, VI. medzinárodný kongres pre kreslenie a užité umenia za prítomnosti vyše 3000 účastníkov, z toho viac ako 2000 cudzincov zo všetkých svetadielov. Po ukončení kongresu v Prahe odídu kongresisti do Brna k prehliadke výstavy. Odtiaľ pokračuje časť účastníkov v ceste na Slovensko^ kde navštívia slovenské kúpcTe á Vysoké Tatry. Ďalej budú pokračovať.autobusmi v ceste do Košíc, kam zavítajú v sobotu, 11. augusta hlavne z toho dôvodu, aby sa pozreli na Národopisný deň, ktorý tu bude .usporiadaný v nedeľu, 12. augusta,. Tým bude tento zájazd ukončený. Počet účastníkov, pôvodne stanovený na 200 osôb, musel byť zvýšený viac ako o dvojnásobný počet, ačkoľvek ani tak nemohlo byť vyhovené všetkým kongresistom, ktorí si hlavne žiadali byť prítomní Národopisnému dňu v Košiciach. Zájazdu tohoto sa zúčastnia výhradne cudzinci zo všetkých svetadielov: zvlášť z Ameriky a Ázie (Japonska), okrem účastníkov z Afriky a Obchodné styky medzi Československom a Itálion. Zdokonalovanie nášho priemyslu. - Náš tranzit v Terste. Italský denník „111 Mezzogiorno” priniesol dlhší článok o československom zahraničnom obchode, najmä o obchodných stykoch italsko-československých. Článok uvádza podrobne štatistické čísla. Pre budúcnosť sa v ňom vyslovujú dobré nádeje v rozvoj stykov medzi Itáliou a československom. Je k tomu treba odstrániť niektoré prekážky. Italský dovoz do Československa, menovite v niektorých veciach (olivový olej, vína, hodváb, automobily) mohol by zaujať, k obapólnému úžitku oboch zemí, miesto omnoho vý-značnejšie, než aké má teraz. Bolo’ by k tomu treba preštudovať československé tržiště, upraviť výrobu dľa jeho požiadaviek a tiež upraviť ceny dľa cien, žiadaných zemami konkurenčnými. Pokiaľ ide o československý vývoz do Itálie, musia sa vývozci snažiť, aby ponúkali podmienky pokiaľ možno priaznivé. Postupné zdokonaľovanie československého priemyslu ukazuje, že sa Československo už dalo na túto cestu* Ku koncu sa v článku hovorí o Československom tranzite v Terste. Dôsledky zmien amerického zákona prisťahovaleckého. Dôležité pokyny kvótovým vysťahovalcom v Československu. 11. P r a h a, 31. júla. — V dôsledku zmien, ktorých doznal od 1.' júla 1928 americký zákon prisťahovalecký, nastala tiež zmena povoľovania kvótových vysťahovalcov do Spojených štátov severoamerických ministerstvom sociálnej pečlivosti. Celá kvóta 3073 osôb ročne, je teraz rozdelená na dve rovnaké. polovice. V prvej polovici, tak zvanej prednostnej triede americkej, odchádzajú rodičia amerických občanov a manželia amerických občäniek, keď ból sňatok uzavretý po 1. júnu 1928 (ináč odchádzajú títo manžela mimo kvótu),'jestliže ich pribuzliT, 'americkí občania, im zaistili prednostný nárok u amerického’generálneho prisťahovaleckého komisára vo Washingtone. - • V druhej polovici kvóty, v ktorej dosiaľ boli'zvaní k odchodu vysťahovalci presne dľa svojho poradia pasového, bude teraz povoľovaný odchod výhradne len manželkám a potom neženatým (nevydatým) deťom1 pod 21 rokov' veku tých občanov, ktorí sú už usadení v Spojených štátoch, dosiaľ ale nedosiahli amerického občianstva - (po dosiahnutí amerického občianstva majú ich menovaní príbuzní nárok na odchod mimo kvótu). Tieto manželky a Austrálie, o europských kongresístoch ani nehovoriac. V nedeľu 12. augusta budú Košice zaplavené vidieckym ľudom v nádherných národných krojoch nielen z východného Slovenska, zo Zemplína a Šariša, ale aj zo stredného a západného Slovenska. Ľud sa pilne pripravuje na túto veľkú a rozsiahlu slávnosť. Aranžmá slávnosti prevzal najpovolanejší odborník, odb. učiteľ Karol Plicka z Národopisného odboru Matice Slovenskej. Tým je zaručený prvotriedny pôžitok všetkým milovníkom národných zvykov, tancov a krojov. deti môžu však obdržať víza iba vtedy, jestliže preukážu úradnými dokladmi (nie ale súkromným vyhlásením, tak zvaným afidavitom) americkému konzulovi v Prahe, že ich manželia, rešp. rodičia boli pripustení do Spojených štátov zákonitým spôsobom. Ministerstvo sociálnej pečlivosti vyzýva všetky manželky a neženaté (nevydaté) deti (ovdovělé, rozvedené) pod 21 rokov, ktoré majú manželov alebo rodičov usadených v Spojených štátoch a hodlajú sa za nimi vysťahovať, aby sa obrátily na týchto príbuzných, abv im zaslali úradný doklad ód imigračných úradov v prístavoch vylodenia (zpravidla to bude v Étlis Island) o tom, že sa zákonitým spôsobom dostali do Spojených štátov. 1 Akonáhle menované ženy a deti tieto doklady od svojich príbuzných z Ameriky obdržia, nech ich hneď s riadne okoikovanou prihláškou predložia ministerstvu sociálnej pečlivosti ktoré potom ich bude zvať k odchodu zvláštnymi pozvánkami v tom časovom poradí, v akom bolý ich vysťahovalecké pasy v roku 1924 pasovými úradmi vystavené, a ministerstvu sociálnej pečlivosti predložené. Mayerlingská tragédia nesmie byť objasnená- Príčinou smrti korunného princa Rudolfa nebola len žena. D. V i e d e ň, 31. júla. — Po prevrate boly často podnikané pokusy, odkryť rúšku tajnosti, ktorou bola zahalená záhadná smrť korunného princa Rudolfa. Úradné spisy o tragédii ani po prevrate neboly uverejnené. Všetko, čo dosiaľ o tejto tragédii bolq uverejnené, nie je nič iného, ako bájky. Postupuje sa s veľkou obozretnosťou aby pravá podstata bola aj naďalej zatajená. Nedávno vyšly „Pamäti” grófky Larischovej, priateľkyne korunného princa a baronesy Vecserovej, druhej obeti mayerlingskej tragédie. Tieto „Pamäti” sú veľmi zaujímavé a spôsobilý najmä v aristokratických kruhoch veľký rozruch. Ani grófka Larischová nehovorí otvorene, ale dáva na niektorých miestach tušiť, že korunný princ Rudolf so šľachtickou skupinou intrigoval proti svojmu otcovi, ktorého chcel pozbaviť trónu a potom sa sám chcel stať cisárom. Tieto Rudoliove úmysle ovšem neostaly utajené a dozvedel sa o nich aj František Jozef. Pracovalo sa proti týmto plánom a podľa výkladu grófky Larischovej nie je vytvorené, že Rudolf sa stal obeťou týchto protiopatření. Že musela zomrieť aj Vecserová, stalo sa len preto, aby skutočná podstata veci bola skrytá. Ž „Pamäti” Larischovej ďalej vysvitá, že to vôbec neboly morálne pohnútky, ktoré přinutily Rudolfa, aby sa chopil revolveru. Mravy u dvora Habsburgov nikdy neboly tak prísne a ešte žiadon Habsburg vraj nezomrel z nešťastnej lásky. Keby príčinou Rudolfovej smrti bola len žena, neuviedlo by sa všetko do pohybu, aby tajné spisy o tomto prípade ostaly aj naďalej zatajené obecenstvu. Práve toľké utajovanie dokazuje, že v úzadí tohoto prípadu, zahaleného rúškou milostnej aféry, odohrávalý sa dôležité politické udalosti. Veštba, ktorá sa splnila. Vo svetoznámom módnom závode firmy Paquin v Paríži zamestnané boly tri priateľky manekýnky Jenni Roulierová, Evelina Martauxová a Annita Rendéová. Všetky tri pre svoj milý zjav těšily sa priazni svojich šéfov a malý veľmi slušný plat. Jedného dňa prišla do závodu elegantná stará dáma, ktorá objednala niekoľko úborov pre svoje dve. vnučky. Tieto úbory ukazovaly jej tie tri priateľky, a tu stará dáma pri pohľade na ich krásu im poradila, aby radšej hľadely sa dostať do divadla Folies, kde ich krása sa v živých obrazoch plne uplatní. „Verte mi”, povedala stará dáma”, „že všetky tri najdete tam šťastie, o ktorom sa vám ani nezdalo”. Mladé dievčatá poslúčhly, daly výpoveď a boly skutočne riaditeľom divadla Folies angažované. Pred nedávnom boly prítomní v tomto divadle traja synovia chicagského priemyselného magnáta Johna Harrisa, ktorí boli krásou týchto troch priateľkýň tak unesení, že im hneď po predstavení urobili nabídnutie k sňatku. Dievčatám sa títo traja bratia zapáčili, netrvalo dlho a ich nabídku přijaly. Teraz sem prišla z Nizzy zpráva, že všetky tri slávily svoju svadbu v tamojšom chráme. Veštba starej dámy sa splnila a tri priateľky staly sa odrazu manželmi milionárov a švagrovými. F. P a r í ž, 31. júla, Viiá v Bulharskn zostanú. orŕ. Sofia, 31. júla. Nemecká vláda navrhla bulharskej vláde, aby medzi oboma štátmi bolo vizum na nas zrušené. Bulharská vláda ale odpovedala, že následkom nepriaznivej finančnej situácie Bulharska nie je možno tento návrh prijať. Bstup rothermeríády. Košice, 31. júla V Maďarsku zažili sklamanie už s návštevou Harmsworthovou, ktorého oslavovali ako svojho spasiteľa a ktorý potom v interviewe kritizoval pomery v Maďarsku dosť nepriaznivé a vyhlásil, že jeho otec svojou kampaňou nechce nijak porušiť konfiguráciu strednej Európy. Teraz sám „spasitel”’ Rothermere senior mal rozhovor so šéfredaktorom „Az Estu” a jeho úsudok o Maďarsku je taký prísny, že vzbudil v maďarských politických kruhoch mrazivý úžas. Stojí za to doslovne zaznamenať, čo povedal pán Rothermere: „Vy, Maďari, musíte si uvedomtť, že pre Európu je célá maďarská otázka dôležitá len z hľadiska udržania všeobecného mieru. Podľa môjho názoru bolo by len ku prospechu Maďarska, keď by sa vedelo postaviť na toto jediné možné reálne-politické, stanovisko.” V ďalšom Rothermere vyhlásil, že otázka „revízie trianonského mieru je vec natoľko ťažká a komplikovaná a závislá na stále sa meniacich politických konšteláciách, ktorej splnenie nie je možné a nesmie sa viazať na presný termín”. . Čo to znamená? Ešte len nedávno sľuboval Rothermere, že uplynie niekoľko rokov a krivda, spáchaná Maďarsku, bude napravená a Maďarsko obnovené vo svojej starej veľkosti. Dnes už tento spasiteľ Maďarov nesľubuje dohromady vlastne nič. Termín revízie nie je možný stanoviť, tvrdí dnes vznešený Angličan. I maďarská tlač však pochopila, že to nie je nič iného, ako ústup a porážka celej Rothermereovej akcie. Veľmi zaujímavé boly i ďalšie časti jeho prejavu. Budeme ich citovať doslova: „Ne- JÁN GREŽA: Láska. „Máš čas! ? spýtala sa ho ostro, tvrdo a kočiárik, ktorý pred sebou tiskala, zastavila tak prudko, že decko v ňom ležiace sa zobudilo a zaplakalo. „Mám”, odpovedal neisto muž vysoký, urastený. Ale hlas sa mu chvel vedomím viny. „Čo tombolo za dievča, s ktorým si sa včera večer prechádzal v parku? hrozivo drtila medzi zubami. „Ja? Včera?” a zdalo sa mu, že mu dakto tisne hrdlo. „Neluhaj! Videla som ťa!” „Ale ja — ja včera — so žiadnou som nechodil —” luhal rozpačité muž silný, ktorý by mohol skaly lámať. A hlas sa mu triasol. „čó-ó? Ty ešte budeš luhať?” vravela pomaly a ešte pomalšie sa k nemu blížila. Jej kroky i pohyby boly elastické ako týgra. Ale muž videl iba jej hnevom planúce oči, svietiace ani dva uhle, plné zlosti a bleskov. Ustúpil o krok a mysliac, že je už v bezpečí, mŕmľal : „Ale veď, Marienka, predsa vieš, že ja — ani neviem — ostatne, ona sa ku mne pridala — vieš, — ja ani neviem — tak to bolo. Vieš?” „Dosť viem!” vykríkla, vypnula sa, ruky vložila do bokov, prsia bojovne vypnula a hlavu vztýčila. „Dosť viemt