Slovenský Východ, jún 1929 (XI/125-148)
1929-06-01 / No. 125
Slovenskí) Východ Bočník XI. Číslo 125. ¥ Košiciach, v sobotu t. júna 1929. Za 69 ML Ďalšia cesta ku koncentrácii. Koalícia vyrasti i praktických potrieb. - Zjednodušenie politického života. 11-P r ah a, 31. mája. — Diskusia o politických blokoch ukázala, ako v našorr straníckom a politickom živote pokročila myšlienka zdravého sústredenia. Najprv politický vývoj u nás musel ukázať, že malé strany nemajú budúcnosť že pokusy o vytvorenie nových strán nedochádzajú .v obyvateľstve súhlasu. Týchto pokusov bolo.viac, ako dosť a všetky malý rovnaký výsledok: naorostý nezdar. Volič v svojej podstate — a to i keď ide o stranu radikálnu — je veľmi konzervatívny. Nerád .mení politickú príslušnosť a zostáva verný svojej politickej strane, i ked! si tu a tam na ňu zahundre. Preto tiež presuny medzi politickými stranami sú tak pomalé. Diskusia o politických blokoch ukázala, že behom rokov via facti bolo vyriešených mnoho otázok, ktor-é jednotlivé strany od seba oddeľovaly, takže teraz viacej vystupuje v popredie to, čo je jednotlivým stranám spoločné. Po dôkaze, že atomizácia v našom politickom živote by nikde neviedla, je diskusia o politických blokoch ďalšou cestou ku koncentrácii. Prispieva k tomu fakt, že u nás sú politické pomery také, že vládnuca majorita nie je tvorená jedinou stranou, ale stranami niekoľkými. Keď má teda princip koaličný u nás už tradíciu, je prirodzené, že musel viesť aj k úvahám a snahám o koalíciu medzi jedno tlivými stranami, ktoré spojujú niektoré spoločné záujmy a názory. Prispela k tomu skutočnosť, že sa podarilo vyriešiť otázku Nemcov na vláde; mnohé Hospodárske otázky musely byť riešené - prakticky, konkrétne, rýchlo. Pri konkrétnych otázkach, v praxi, sa ľudia sídu skôr, ako v teórii. Tvorenie a hľadanie politických blokov znamená zjednodušenie politického života, jeho sústredenie; politicky blok neznamená koniec samostatnosti politickej strany, neznamená, že ustupuje od svojho programu práve tak, ako sa nevzdáva zároveň programu svojej, straníckej samostatnosti politická strana, keď.vstupuje v koalíciu so stranami inými, aby prevzala zodpovednosť za, vývoj štátnych vecí. Politické bloky znamenajú praktickú aplikáciu koaličného principu; keď je o nich u nás diskusia, je to znamením, že princip dohody a spolupráce je. u nás natoľko vžitý a natoľko osvedčený, že dochádza výrazu aj tam, kde ide o pomer medzi jednotlivými stranami Pán prezident republikj bol za svojej cesty východnými Čechami hosťom ministerského predsedu .Udržala, u. ktorého nocoval. V Rusku popravujú bez súdov Obavy v kľuhoch infeSiiencše. — Vraždenie má vynútiť poslušnost*. Moskva, 31. mája. — Akt teroru, ktorý sa stal v týchto dňoch v Moskve — zastřelen« troch irtžinierov-odhorníkov — vyvolal v kruhoch inteligencie smutnú náladu. Medzi odborníkmi, zamestnanými v sovietskych podnikoch a aj v kruhoch nekomunistickej inteligencie, zmovu rastú obavy o ďalší osud. Nálada, ktorá teraz panuje v týchto vrstvách obyvateľstva, pripomína obdobie Šachtinskeho procesu (t. z v. profirevnlúcie v Donskej bani), čudno zapôsobila ma inteligenciu aj tá okolnosť, že štátna politická správa (KPU.) nariadila zastrelenie troch inžinierov VeliSba, Palíimiského a von Mecha bez súdu. Zatknutie, vyšetrovanie a rozhodnutie o trestu smrti bolo prevedené administratívnou cestou. Presný text tohoto rozhodnutia,, uverejne. mý teraz v sovietských časopisoch, oznamuje: „Kolegium GPU. pojednávalo na svojom zasadnutí dna 22. mája 1929 o protirevolučnej organizácii v železničnej doprave a v priemysle zlata a platiny, a rozhodlo sa zastřelit von Medka, N. Veličku a P. A. Palčimského, ako protirevôlučných škodcov a veľkých nepriateľov sovdetského štátiÄ” Okolnosť, zé o vinníkoch neroizhodotval súd, a že trest smrti bol vykonaný ako akt teroru, dokazuje, že metódy štátnej politickej správy sa nezměnily a že odstrašovacia praktika je aj naďalej jediným z pôsobivých opatrení, užívaných administratívnym aparátom sovietskej moci. Charakteristické je aj to, že zastrelení nepatrili dio radlu osôb, ktoré si neželajú pracovať so sovietmi. Naopak, všetci traja holi aktívne účastní na sovietských podnikoch. Inžinier A. Pal čínski j bol za svoju prácu ešte aj vyznamenaný rádom „rudej zástavy” a bol poctený menom „hrdinu práce”. V nekomunistických kruhoch vznikly už mnohé hádanky o motívoch zastrelenia troch inžinierov. Rozpráva sa, že nový kŕč teroru je výsledkom Vnútorňajších rozporov v komunistickej strane. Stalin, vidí všade svojich nepriateľov a obviňuje svojich pravicových protivníkov, že sú ochotní dohodnúť sa s domácou a zahraničnou buržoáziou, len aby shodili diktátora. Výstrely ina von Meoka, Velička a Pal čin ■ ského malý postrašiť nielen „buržoáziu”, ale aj pravicových komunistov, ktorí sa raz musia presvedčiť o tom, že s idh možnými spojencami a potom ani s nimi nebudú robiť terajší držatelia moci žiadne ceremónie. Strach v kruhoch inteligencie v SSSR. je tak veľký, že o zastrelení troch inžinierov sa hovorí len pošepky a to len vtedy, keď je isté, že tento rozhovor nepočúvajú agent: GPU. Tento nový akt teroru vyvolal velký nepokoj ,a napätie vo vnútropolitickom organizme štátu a zošili! nedôveru icdborníkov k orgánom komunistickej imoci. Prípad troch inžinierov, práve tak ako predošlý prípad is Trockým a jeho spoločníkmi ukázal, že v SSSR. nie je nikto istý a nedotknuteľný, ha ani uznaní za „hrdinov práce” a najväčší sovietski hodnostári, Bogsiir linde popraveni pBratislava, 31. mája . Známy člen lupičskej bandy, ktorá- vykradla banku vo Veľkej Bytči a ktorá pri svojom prenasledovaní zastrelila niekoľko občanov a, četníkov, bol. — nko známo — odsúdený k smrti pvrazom;. Podal si žiadosť o milosť, táto bola ale zamietnutá a vrah Bognár bude v Bratislave v najbližšom čase popravený. Vláda pečuje o cudzinecký ruck. Propagácia a železničné výhody. — Malý interes miestnych činiteľov. 11. Praha, 31. mája. — Výtka, činěná niekedy vláde, že vytrvale zanedbáva svoju prácu ku kúpeľovým miestam a že čsl. železničná správa nemá pochopenie pre idh potreby, neodpovedá skutočnosti. Ministerstvo obchodu, ktorému prislúcha pečlivost’ o povznesenie cudzineckého a kúpeľového ruchu, malo a má pri všetkých zahraničných propagačných akciačh, či už v zahraničnej tlači, alebo v iných propagačných publikáciách, vždy na zreteli predovšetkým záujmy našich svetových kúpeľov, pokiaľ to len prostriedky dovolia. Začiatkom tohoto roku založilo „Ústrednú cudzineckú radu”, v ktorej sú zastúpení všetci verejní i súkromní' interesenti na cudzineckom, kúpeľovom a turistickom rudhu a ministerstvo obchodu položilo dočasný základ k intenzívnejšej sústavnej a preto účinnejšej zahraničnej propagácii čsl. republiky so zvláštnym zreteľom k našim- svetovým kúpeľom. Tento základ bude potom žatým už. pripravenou zákonnou úpravou pečlivosti o povznesenie cudzineckého ruchu ešte rozšírený a potrebným spôsobom i finančne zabezpečený. Tiež štátna správa železničná nezanedbáva kúpeľové miesta v československej republike, a to ani pokiaľ ide o ich' propagáciu, ani pokiaľ ide o ich vhodné železničné spojenie ako s cudzinou, tak í v tuzemsku a konečne ani pokiaľ ide o ostatnú službu, ako tomu viac-menej nasvedčujú všetky propagačné publikácie, vydané ministerstvom železníc. Okrem toho dodalo ministerstvo železníc celý rad zväčšených obrazov kúpeľov k výzdobe staníc a je teda presvedčené, že svoju povinnosť ohľadne ich propagácie v rámci daných prostriedkov splnilo. Československo bolo po prevrate prvým štátom, ktorý zaviedol sľavu pre kúpeľových hostí. Po Československu zaviedla kúpeľovú sľavu jazdného Juhoslávia a Itália, neskoršie potom Rakúsko, Maďarsko a Poľsko. Tiež výstavbe príslušných nádraží venuje štátna správa železničná s ohľadom na význam a dôležitosť kúpeľských mfeSt náležitý zreteľ a sú v tomto smere prevádzané rôzne projekty. Treba však zdôrazniť, že všetka táto činnosť štátnej železničnej správy je podnikaná bez akéhokoľvek prispenia činiteľov miestnych, práve najviacej interesovaných. Onylv grófa Beiblena. Prekrúca históriu. Ver! sa viac a!&rn»önovl a Sedov! Viatorovl. Košice, 31. mája. -r-. V Budapešti, slávnostne odhalili kameň, vztýčený na.pamäť vojakov, padlých v svetovej vojne. Pred takýmto pamätníkom sa .každý skloní s úctou, lebo aj kameň sebaprostejší hovorí k cudzincom o mnohom utrpení a nezmernej biede. V tomto smysle je to pamätník medzinárodný. V »Budapešti ale tejto príležitosti použili k vyhláseniu boja celému svetu. To je vecou vkusu a taktu voči mrtvým. Chceme poukázať len na niektoré orriyly, ktorých sa maďarský ministerský predseda gróf Bethlen dopustil v svojej slávnostnej reči. Vravel, že „dnes maďarský národ bez kráľovského vedenia stojí pred svetovým súdom ako tisícročný zločinec, nad ktorým právom možno zlomiť palicu”. Tak tomu nie je. Nikto nikdy nezlomil palicu. Tisícročným zločincom bola, pravda, tá kasta, ktorá maďarský národ ovládala a sama nad ním zlomila palicu, a jestliže sa maďarský národ niečím previnil, teda tým, že nemal vôle alebo schopnosti, aby toto jarmo sotriasoi. Ďalším omylom grófa Bethlena a ešte . povážlivějším, je jeho tvrdenie, že tisícročná jednota uhorského štátu bola vytvorená jednotnou vôľou a prácou četných miiionov ľudí, bez rozdielu náboženstva, rasy a jazyka a že bola ich ideálom. Gróf Bethlen je priveľmi zlým historikom a ešte horším politikom, keď sa opovažuje tvrdiť niečo takého, ako by svetu moho! zatajiť tisícročné' utrpenie Slovákov, Juhoslovanov a Rumunov a všetky ich snahy o vysvobodenie aspoň čiastočné, ale márne až do skončenia svetovej vojny a súčasne zastrieť všetku tú peštiansku bezohľadnosť, s akou uhorské národnosti boly potláčané, od nesplneného národnostného zákona z roku 1867 až do povestných Apponyiových školských výnosov. Björnstjerne Bjôrnson a Scotus Viator povedali o tom svetu niečo celkom iného a gróf Bethlen už musí prepáčiť, keď svet verí viacej týmto dvom nestranným svedkom, ako velikášstvu maďarského ministerského predsedu. F. LEITL Preetádzka Platín. Musíme raz pre zmenu vymeniť sklíčku v našom kukátku. Prečo písať len o Bratislave, Prahe a Košiciach? Môžeme predsa tiež zaletieť trochu ďalej na západ naše: republiky. Plzeň — metropola západných Čiech, je mesto chýrne aj veľké, sláva jeho siaha až do stredoveku a najväčší rozmach patrí dobe poválečnej. Samostatná republika najviacej prospela vzrastu priemyselného mesta. Nie nadarmo menovali vždy Prahu zlatou a Plzeň čiernou. Plzeň vždy čierna bola a čiernou zostane. Svetlý oblek a biely golier majú v Plzni mnoho nepriateľov. Čert vie, kde sa tu toľko sadze a dymu naberie, ale pravda je, že keď sa vrátiš s krátkej^ prechádzky Plzňou do bytu, môžeš byť istý, že golier a košeľa sú čierne a zašpinené. Stá komínov vypľuvuje neustále nad Plzeň temné chuchvalce sadzí a dymu; jemný popol’ ako z kráteru sopky padá tíško, neslyšiíeľne do ulíc. A predsa tieto dni slnku podarilo sa preraziť chmurné závoje a Plzeň zažiarila. Nemá sto veží a predsa skytá malebný pohľad pútni'kovi-cudzincovi. Hneď, ako přejdeš ohromný vestibul pekného nádražia a podbehneš pod železným viaduktom železnice, kde musíš,', pravda, dať - pozor pri prechádzaní jazdej dráhy, ktorýžto výkon je spojený aj s nebezpečím života, staneš na prahu veľkého mesta skutočne prekvapený, čím? Pohľadom, ktorý sa ti naskytne. Na dosah ruky hneď za riekou, preklenutou mohutným kamenným mostom, na ktorom mihá sa a rámusí mnoho vozidiel všetkých' druhov, rozložila sa pohodlne — stará Plzeň. Ako kurčiatka pôd krýdlom kvočky, túlia sa k sebe drubnučké domčeky — poslední mohykáni z bývalého, mesta. A nad nimi na modravo-šedom pozadí rysujú sa temné silhuety plzenských význačných budôv Kupola nemeckého divadla, muzeum, františkánsky kôstól a nad všetkým tým najvyššie jediný prst,, ukazujúci k Bohu — gotická veža nádherného dómu. Hneď za ním skveje sa mnoho podivných vežičiek z renaisančnej radnice. Pútniku, nemeškaj a vojdi do brán mesta! Tam, kde beží dnes rieka Radbuza, poslušná a krotká, v svojom prísne zregulovanom koryte, býval kedysi koniec mesta. Hneď za riekou stávaly mestské hradby a z Radbuzy ďalej viedol až do Mže široký hradený priekop, ktorý ale teraz zmizoi. Ešte za svetovej vojny oblažoval svojím neľúbnym zápachom občanov a bol eldorádom celej generácie potkanov, po prevrate ho zasypali a dnes namiesto nej najdeš, cudzinče, len krásny park. Brány už tiež