Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-10-22 / nr. 241
or Vychodia šest ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý tok l‘Z0 korún, na po! roka 60 korún, na štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korún, Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korún. Cena čísla CO halierov. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Na samé štvrtkové čísi* predpláca sa: na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska: na celý rok 35 korún. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným. Číslo telel <nu ledakcle: SB. Číslo talaf. admlnlstr-icis: SS Ročník LI. Piatok, 22. októbra 1920. Číslo 241. Cirkev a štát. Dňa 26. t. m. side sa Národné shromaždenie k novej práci. Medzi prvými úlohami je sriadiť pomer cirkvi a štátu. Túto otázku, ktorá už i dosiaľ hodne hluku narobila, vláda mieni riešiť samostatnou osnovou zákona a so zreteľom na Slovensko. Ako Bartoškov návrh musel rozrušiť ľudí nielen cirkvi oddaných a nábožensky cítiacich, ale všetkých, ktorým ide o princíp pravej slobody, rovnosti a spravedlivosti v republike — tak náveštie vlády uspokojuje. Návrh Bartoškov — ako cirkev evanjelická vo svojom memorande odôvodnene prízvukuje — v prípade uzákonenia »nemal by za následok zdravé sriadenie pomeru medzi štátom a cirkvou. Naopak: roznieti! by boj, ktorý by repuubliku mohol stáť i život. Lebo tento návrh je nielen proticirkevný, lež i protináboženský. Vychodí zo slobody svedomia všetkým, ale sa zachová k tejto zásade nelogicky. Nedbá na princíp pravej rovnosti vymiň ečný m i p or i a dky proti cirkvi, ktorú zapo/itizuje. náboženstva Zásadu o súkromnosti znetvorí. Slovenského cirkevno-náboženského problému nepozná. Je nedemokratický, nemôže tedy zodpovedať pochopu o pravej slobode a pokroku. Pre všetko toto je návrh nevhodným základom parlamentného rokovania o tejto reforme « Tento náhľad musela si osvojiť i vláda, ináč nezamýšľala by podať samotnú osnovu. Ak svoju úlohu dôkladne pochopí a svedomité vyplní — uspokojivým rozlúštením tejto otázky vykoná národu službu neoceniteľnú. Naši politikovia musia pečlive dbať o to, aby; vláda o cirkevných pomeroch najmä na Slovensku bola správne informo-’ vaná a jej návrh stal sa základom; zdravého pomeru medzi slobodnou cirkvou a slobodným štátom. Prečo si to želáme? Nie z neja-j kého zpiatočníctva, ale preto, lebo vieme, čo je cirkev, a predovšetkým — čím! môže byť pre našu republiku v budúc-j nosti. Bartošek sa dostal na cestu de-mokratického politika nedôstojnú, lebo: na toto nemyslel. Povážme len kultúrny význam — oproti čomu sa najviac ho-i vorí. Koľkú zásluhu majú cirkvi najmä] protestantské — o školstvo v živote j národov? Mnohí si dnes myslia, že j cirkvi štátu pri výstavbe školstva ne-: jak predchytávaly. Pravda je, že až do ? francúzskej revolúcie mali štátnici iné j starosti, ako pomýšľať na rozkvet škôl- j stva. Cirkvi ujaly sa ho inštinktívnej — z potreby, čo však na veci nemení.! Dnes kultúrny význam cirkví čo do školstva — nakoľko sa ho ujíma štát — klesol, ale neprestal. Čo značily slovenské evanjelické školy pre náš národ) v bezprostrednej minulosti ? Bez nich si dnešných našich výdobytkov nemo-' žem predstaviť. ; Je však tu i kultúrny vý.zf(arŕí druhu — význam mravnornábôŽei^kyp Ľudia, čo o cirkev nedbajú, tí prirodzene nevidia. Vidíme to však my, ktorí v cirkvi vážne pracujeme 1 z nás nejednému prišlo na myseľ, že je naša práca iba márnym hádzaním hrachu na stenu. Ale práve za prevratu, keď vrchnosti nebolo, presvedčili sme sa o tom, že pozatvárať chrámy — značí vyvolať anarchiu. Zla je dosť, hoci i cirkvi sú, bez nich bolo by ho viac. A tu je veľký význam kresťanských cirkví pre prítomnosť a budúcnosť. Túžime po duchovnom obrodení, čo by ovládlo celým národom. Bez nehoj nemáme budúcnosti. V tomto majú svoju nie súkromnú, ale verejnosti sa týkajúcu úlohu chrámy a kazatefne. j Pri tých prostriedkoch, čo cirkvi majú, môžu vykonať pre národ to, čoho naj-j viac potrebuje: obnovu v mravnosti.! Keď sa raz cieľuvedome chytrá do práce, nepredčí ich \j tom nijaká iná inštitúcia. Táto prác* ie však možná Jen vtedy, keď štát vážnosť náboženských organizácií uzná a svoj pomer k nim podľa to h o to sriadi. Druhá podmienka zdarnej práce je v cirkvách samých. Musí v nich nastať j obnova. Pracovníci na cirkevnom poli J musia si uvedomiť význam vysokých j cieľov a povinností ako oproti Bohu. i tak i oproti svetu a v neduhoch sa! svíjajúcemu spoločenstvu ľudskému. Cirkvi majú byť svedomím národa, iba tak budú užitočnými. A je to už dnes tak - len tá inštitúcia má právo na život, ktorá je spoločenstvu užitočná nielen skryte, ale i zjavne. Preto sa cirkvi tak medzi sebou, ako i vo svojom vnútri — musia' striasť sebeckých a jalových litierknrskych bojov. Toto je slabá stránka cirkevného života, kde vyjde na zmar mnoho energie. : Dnešnému — vojnou a nemravom — : rozvrátenému svetu netreba hádok, ale : potrebná mu je práca, ktorou vytvorí sa spravedlivejší poriadok a nové spoločenstvo. V tejto práci nesmie hatiť cirkvi nijaká auktorita, tým menej se- ; becký záujem. Pri nej — ako spolu- i pracovníkom — treba sa sísť prísluš- ( nikom všetkých vierovyznaní. Ak sa , to stane — nebude treba o význame ! cirkví apologizovať. Výsledok práce j bude najlepšou apologiou oproti všetkým, ktorí chcú pomôcť národu a zbu-' dovať nové spoločenstvo bez Boha ai1 viery. Ufáme, to tak i bude.a svobodná 1 cirkev dokáže sa v svobodnej republike 5 — požehnaním. f Martin Rázus. ( arlon ŕ Lf6% f rsitfUn/ ^ Nenapraviteľní. Nemožno dosť prízvukovať to, k čomu povzbudzuje dr. Bazovský, aby sme sa všetci Slo-Slovaústvo a Kristus, láska a demokracia; a aby sme už raz spoločue pracovali na blahu nášho národa. Nebudme národno-roľníkmi ľudákmi, sociáldemokratmi, ale buďme všetci Slovákmi, Slavianmt, kresťanmi. Nemožno dosť horliť za to, aby sme našu mladú republiku očistili od zlých ľudí, ktorí pomocou nášho ľahkoverného ľudu strhli moc na seba; aby sme sa hľadeli zbaviť príživníkov, korrupcionistov, ktorí zaštepili do zdravého tela nášho národa chorobu triednej nenávisti, a ktorým sú ich osobné a triedne záujmy nadovšetko. Nie je všetko ztratené. Nezúfajme nad osudom našej mladej republiky. Sú tu ešte ľudia dobrej vôle, zaznaní a nazpäť zatisnutí, skromní a netisnúci sa do popredia. Treba je, aby sa vzmužili, spojili, a očistili, obránili svoju vlasť od všetkých záškodníkov. Netreba zúfať; tu sú ešte naši štátni, národne smýšľajúci legionári a naši Sukoli. naša chlúba pred národmi sveta, ktorí dokázali, že v sdružení je sila. Na toto vyzvanie v našom národe čím odpovedaly čierne -duše? Štvavými shromaždeniami, rozbíjaním jednomyseľnosti národa, vyvolaním prelievania krvi. Oni nestrpia nikoho popri sebe, nechcú sa spojiť s roľnikármi a národniarmi; radšej s nepriateľmi národa tu i v zahraničí. Chcú, aby sa im všetci ostatní podrobili a oni nad všetkými panovali. Ich heslom v pomere ku iným náboženstvám, triedam a stranám je to neronovské-pohanské: non licet esse vos, nedovolené je, aby ste vy boli na svete. S tými darmo budete hovoriť, že už dosť rozbrojov v našom národe; tým daromná bola príučka v minulých voľbách; oni sú nepriateľmi. Také boly čierne duše Neronov, ktoré nechcely popri sebe strpieť prvotných kresťanov; také boly čierne duše, ktoré vohnaly mnohé národy do zhuby; Španielcov, aby sa vzájomne škrtili, až v zlopovestných inkvizíciách vymordovali vyše 160 tisíc najlepších svojich synov a slávny niekdy španielsky národ sotili nazpäť do nevzdelanosti a chudoby; takí boli, ktorí sa radovali nad tým, že Francúzi zabili v takzvanú Bartolomejskú noc vyše 20 tisíc svojich krajanov; také čierne duše vyhnaly z Českého národa vyše 200 tisíc najlepších a najcharakternejšfch svojich vlastencov, ponížili a spolu s Habsburgon na kraj záhuby doviedli slávny niekdy český národ. A také budú tieto čierne duše vždy svojím fanatizmom, že v ich šľapajach bude krv, záhuba, ohlupovanie a zkaza. Oni sa z minulosti ničomu nenaučili, ani sa nenaučia. Keby českí naši bratia nemali inej zásluhy, len že nám naše slovenské stredné školy sriadili a vedú, už tým samým majú nehynúce zásluhy o Slovensko; a okrem toho koľkí ideálni ľudia opustili svoje pohodlné miesta v Čechách a na Morave a obetujúc svoje sily, schopnosti, svoj čas a majetok, prišli pozdvihnúť náš ^slovenský národ. Nevidíte : rozdiel medzi tými, ktorých si všetci preč žiadame, o tými, ktorí sú nám požehnaním a ktorí bár by