Nové Slovo, červenec-prosinec 1981 (XXIII/26-52)
1981-07-02 / No. 26
b Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944& TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU - základ úspechov a istôt / J. JABORNÍK: Mapovanie súčasnej drámy / M. BABÍC: Ulster v boji / J. ŠRÁMKOVÁ: Dvaja od fachu - poviedka / H. VRBA: Nemarxistické teórie socializmu (príloha) H. DVOŘÁKOVÁ: Komunista M. Laskovský / J. ŠKODA: Výchova vyžaduje starostlivosť / Hosť Nového slova - PhDr. O. DEMO o vzťahu k ľudovej hudbe / J. NĚMEC: Internacionálna spolupráca /. Rozhýbať rezervy - odstrániť nedostatky XVI. zjazd KSČ znovu zdôraznil, že v popredí pozornosti strany je predovšetkým realizácia hospodárskej politiky, ktorej zvládnutie podmieňuje ďalšie všestranné skvalitňovanie životnej úrovne nášho obyvateľstva, posilňovanie jeho životných a sociálnych istôt. Otvorene však treba povedať, že zabezpečovanie cieľov hospodárskej a sociálnej politiky na roky 1981-1985 nebude ľahké ani jednoduché. Situáciu naďalej budú sťažovať prehlbujúce sa protirečenia vo svetovej ekonomike, ktoré ešte väčšmi ako dosiaľ sprísnia kritériá pre uplatnenie sa na zahraničnom trhu. O to výraznejšie vystupuje do popredia správnosť uznesení XlV.a XV. zjazdu KSČ o naliehavej potrebe zvýšiť efektívnosť a kvalitu všetkej práce a výraznejšie intenzifikovať reprodukčný proces. Doterajšie výsledky v realizácii tejto strategickej línie ukazujú, že sa nedosiahol zásadný obrat v jej platňovaní v praxi. Popri pozitívnych výsledkoch, ktoré sú v trvale dynamickom raste materiálnych zdrojov,nedarí sa v potrebnej miere dosahovať rast efektívnosti rozvoja. Tvorba spoločenských zdrojov bola náročnejšia na suroviny, materiál, energii^ako sme predpokladali. Energetická náročnosť výroby v porovnaní s priemyselne vyspelými krajinami je vyššia až o 50 percent. Hlavné príčiny poznáme. Slabé miesto máme v pomerne nízkej úrovni zhodnocovania surovín a materiálov, hlavne v dôsledku nedostatočnej kvality produkcie, ďalej v nízkej kvalite a efektívnosti investovania a najmä v nedostatočnom využívaní rozvojových činiteľov - základných prostriedkov, výrobných zásob, pracovného potenciálu, vedeckovýskumnej základne, výhod medzinárodnej deľby práce a aj pracovného fondu a vedeckej organizácie práce ľudí na MILOSLAV HRUŠKOVIČ, kandidát Predsedníctva ÚV KSČ, tajomník ÚV KSS všetkých stupňoch spoločenskej práce. Nedokázali sme dostatočne prispôsobiť štruktúru výroby, kvalitu a technickú úroveň výrobkov novým podmienkam. To, že sme nedosiahli plánované zníženie výrobnej spotreby, znamenalo pre národné hospodárstvo v ČSSR v uplynulej päťročnici stratu viac ako 35 miliárd Kčs. Omeškávanie v uvádzaní nových kapacít do prevádzky zapríčinilo výpad hodnoty výroby ročne 5 mld Kčs, čo malo nepriaznivý účinok tak pre vývoz, ako aj pre domácu spotrebu. Už len z týchto dvoch príkladov vidno, že lepším hospodárením, účinnejším riadením i kontrolou, dôslednejším prístupom k plneniu úloh sme mohli dosiahnuť vyššiu tvorbu zdrojov pre plnšie uspokojovanie potrieb. Potreba obratu v myslení Rozhodujúcou príčinou prečo sme sa nevyrovnali so všetkými úlohami najmä v kvalitatívnej oblasti sú naše vlastné nedostatky, ktoré naďalej pretrvávajú a s ktorými musíme skoncovať. Znepokojuje nás, že do vedomia a konania ľudí, do každodennej činnosti riadiacich orgánov a zodpovedných vedúcich pracovníkov ešte dostatočne rvchle nepreniká osvojovanie si n a ÍTe~havej potreby zmeny ekonomického myslenia a prístupu k riešeniu úloh v na ročnejších týchto podmienkach.* poznatkov musíme Vychádzajúc nastávajúcom období výraznejšie presadzovať dôsledné zabezpečenie línie strany na radikálne zvýšenie efektívnosti spoločenskej výroby a intenzifikácie. Preto do myslenia nás všetkých musí jednoznačne preniknúť vedomie, že sa nachádzame na rozhraní v spôsoboch zabezpečovania ďalšieho rozvoja. Neodvratne nastupujeme do obdobia, kde rozhodujúcim, ba takmer výlučným zdrojom ďalšej tvorby hodnôt môže byť iba racionálnejšie využívanie existujúceho vvrobno-technického a ekonomického potenciálu, wššia účinnosť práce každého z nás. Musíme si zodpovedne uvedomiť, že v nastávajúcich podmienkach ďalší rozvoj nemôžeme zabezpečovať tradičnými cestami a že odďalovanie riešenia problémov nie je možné, ak nemá dôjsť k stagnácii vo vývoji, ak nechceme žiť na úkor budúcich generácií. Závažnou politickou úlohou teda je: urobiť všetko pre to, aby sme si osvojili a presadili obrat v ekonomickom myslení a konaní v zmysle obsahu XVI. zjazdu KSČ. Musíme vychádzať zo závažnej skutočnosti, že v posledných rokoch šiestej päťročnice sme celoštátne zaznamenali tendenciu poklesu dynamiky tvorby vnútorných reálnych finančných zdrojov ekonomiky. Východiskom je výrazný rast efektívnosti, plnšie využívanie potencionálnych zdrojov ekonomiky. Len tak môžeme zabezpečiť další rast dynamiky tvorby vnútorných reálnych finančných zdrojov a znižovať čerpanie zdrojov zo zahraničia. Toto riešenie sa neobíde ani bez spomalenia niektorých spoločenských výdavkov, predovšetkým v ich znížení na správu a na rast investičných výdavkov. Pokiaľ ide o investičnú výstavbu, v roku 1982 sa počíta s jej rastom o 0,7 pere., pričom však v súčasnosti tento rast (Pokračovanie na 4. strane) Súdruhovia Gustáv Husák a Babrak Karmal pozdravujú Pražanov zhromaždených na Hradčanskom námestí. K návšteve straníckej a vládnej delegácie Afganskej demokra tickej republiky píšeme vnútri čísla. / Neľahký chlebík Sme ešte plní myšlienok a činorodých podnetov z vrcholných snemovaní sovietskych i našich komunistov, a už sa schádzajú novozvolení poslanci zastupiteľských zborov, aby na ustanovujúcich zasadnutiach národných výborov všetkých stupňov zvolili orgány a predstaviteľov štátnej moci a správy, schválili nové volebné programy v miestach, okresoch a krajoch. Určujeme si smelé a neľahké úlohy. Do centra pozornosti, na najvyšší piedestál sa čoraz nástojčivejšie dostávajú potreby človeka, jeho blaho. Všeobecne: lepšie uspokojovanie potrieb ľudí ľuďmi. A to nie je ľahký chlieb. Cesta k socializmu je zložitý a ostrý spoločenský zápas. Na pochode sa žiada projektovať smery postupu. Pohotovo riešiť najrozličnejšie problémy. Napríklad organizovania, riadenia. Aj kádrové otázky. A práve tu majú veľkú zodpovednosť predovšetkým poslanci ako reprezentanti ľudu. Obozretnosti - napríklad v terciálnej sfére - nikdy nie je dosť. „Taktici“ zavše presadia na miesta, kde by mali stáť nekompromisní, nepodkupní, pevní, odborne vysoko pripravení ľudia, obdarení dynamikou a rozhľadom, schopní preverovať faktické plnenie práce, uspôsobení vymaniť sa z bahna drobných otázok, byrokratických detailov, súci bojovať proti papierovému moru a šibovaniu spisov, veľmi statočných a veľmi cnostných (ale neschopných) jednotlivcov. A to je chyba. V ich tieni bujnie miestne podhubie malomeštiactva, fetišizácie individuálnych záujmov, korupcie a úplatkárstva, zavše aj manipulácie ľuďmi i faktami. Ale či si na druhej strane veľa statočných ľudí aj na vidieku neutvára svoje predstavy o strane, socializme, o našej ideológii, o cieľoch práve podľa toho, ako sa „dolu“ reaguje na pripomienky ľudí, ako sa riešia kritizované nedostatky, ako sa správajú, konajú a pracujú aj drobní funkcionári v štátnej správe a hospodárski pracovníci v službách, miestnom priemysle, v rozličných komunáloch? Nie je nijakým tajomstvom, že preži va ešte mnoho ťažkopádnosti, formalizmu, alibizmu, pohodlnosti, ale aj hypertrofie nevýznamných funkcií. V bežnom živote sa neraz stretávame s príkladmi, že na čelo praktickej práce - aby sa plnila - postavíme ľudí so všetkými ich nádhernými vlastnosťami, ktorí sa však na túto prácu absolútne nehodia. Prirodzene, mnohí sa usilujú prekonať obmedzenia, odpútať sa od malichernej príťažlivosti, hrabivosti, od vidieckeho špekulantstva. Ale mnohým sa to ešte dlho nepodarí. Inokedy okolo seba pozorujeme, ako už celé roky desiatky a vari aj čosi viac - jednotlivcov iba čosi organizuje, zostavuje kadejaké zápisnice, hlásenia, komisie. Ale nerobia nijakú praktickú prácu, ktorú ani robiť nevedia. Z nejedného by bol dobrý organista: mechy z voza ťahať! Ďalší by najradšej všetko sám pohltal. Obaja však za tenší koniec konkrétnu prácu chytajú! Ale ruku na srdce: neprizeráme sa aj my, ako ľudia, ktorí chcú riešiť problémy, narážajú na nepochopenie a byrokratickú ľahostajnosť? Veď: „Úradník, ktorý vec ovláda, nebude pomery líčiť nezaujato práve preto, že sú čiastočne jeho dielom, zatiaľ čo nezaujatý úradník, ktorý by bol schopný podať dostatočne nezaujaté, nestranné dobrovzdanie, zasa nepozná vec“. (K. Marx). Čo teda robiť? Život nie je rozprávkový obrazový seriál. Ortografia marxizmu a algebra revolúcie majú svoje pevné pravidlá. Jedine ich použitím a na ich základe možno a treba riešiť celospoločenské rovnice aj v takejto rovine, kde výsledkom je vždy človek, jeho blaho. V. A. DANIEL