Slovenský Východ, február 1921 (III/26-48)
1921-02-26 / No. 47
»II. rofnlk. 1921. Oslo 47. DENNÍK 8€©Slce, sobota SS. ffebr. OTTOWUPD NESTRANNÝ OROÁN VÝCHODNÉHO SLOVENSKA A PODKARPATSKEJ RUSI vycuddí mkm okrem pondelka vydavateľ číslo za so kal.* REDAKCIA A ADMINISTRÁCIA V KOŠICIACH, JAN KUDLÄČEK. V M1DEÍU A SVMTOK ZA 1 Ki. TORDÁSSY-HO ULICA, ČÍSLO 3, II. POSCHODIE. . PRpnp* A TDK, if* ^ „j,. M r T**» i. 206. I«. «tah*«* 6. 00. Z0D^?^T.It.Eí>ÍKT0* c t: k Číslo poštovej spořitelně 400.562. «ks HUGO IF3LLA« i do&áškros 18 K bms. - D© etsd»o*emri» 36 K met. Východ. Najnovšie zprávy oznamujú, že boľševické vojská vtrhly do Gruzínska a ako v roku 1914. Nemci bez vypovedania vojny prešli Belgiern, tak robí aj dnešná sovíetová vláda. Imperialistický vzor nemecký uplatňuje sa aj v boľševizme a staré jeztúiské pravidlo, „účel svätí prostriedky" opäC nabýva svojej platnosii. Ako sa Rusko hneď vrátilo k cárístíckej politike, stopuje dnes smer politiky nemeckého rankersíva a konečne neštíti sa ani toho, aby zatahovala kus stredoveku do Európy, Lež o to sa nejedná. Vpád do Gruzínska zdá sa byt počiatkom jarnej ollenzívy, ktorú Rusko zahajuje Ktorým smerom zamýšľa útočiť, či na Západ alebo na Východ nedá sa dnes ešte hovoriť. Avšak, rátajúc so skúsenosťami, ktoré sovietová vláda musela nabyť zo svojho lanského taženia na západ a ktoré ídeove sklamalo úplne, dá sa súdif, že záujmy jeho viacej na východ sa obrátia a že vojská, ktoré na západnej hranici sú shromážděné, majú skorej demonštrovať a chrániť východné operácie od vpádov západného sveta. Je nesporné, že túha Ruska smeruje k výcl»du a v prvom rade k Indií. Sú známe neustále boje Ruska s Angíiou už v mieru, kde Rusko za každú cenu chcelo »ískať nadvládu nad zemami, ktoré až dosiaľ má v rukách Anglia, sú známe spory o protektorát nad východom. Pre boľševismus Rusko na západe pôdu ne našlo a tým, lebo idee boľševizmu boly no u púhym pláštikom imperialistických záujmov, nenašlo ani pôdy pre vojenskú nadvládu. Preto vzdáva sa západu a len hľadí propagandou boľševických ideálov rozrušiť žívof západných štátov tak ďaleko, aby tieto nemohly pomýšlaí na nič iného, len na utíšenie svojich vnútorných záležitostí, kdežto práve záujmy smerujú k zemiam, dosiaľ súce pod mocou Anglie. I na východe Rusko pripravilo si pôdu a propagovalo neustále svoje idee komunistické, čim už napred si zaistilo istú sympatiu, lebo sympatiu istých tried so svojimi podnikmi. Toto boľševické ťaženie na východ nie je rázu ideálneho, ale rázu vyslovene imperialistického, je to pokračovanie v politike bývalej cárskej ríše, ktorá prenechala boľševickej vláde svojich cárských dôstojníkov a — vojenských ideálov. Že nie je možno hovoriť o ideáloch, vysvitá z toho, že cez to, že sovie tová vláda vo svojich prvých zákonoch vyhlásila národnú slobodu všetkých národností v Rusku, že vyhlásila, že nebude sa stava! proti žiadnemu z nich a prizná im úplnú samostatnosť, dnes robí praví opak toho. Slobodu svojim národom nedala, naopak každé autonomně hnutie potlačuje násilím a dale j si štáty po pruskom spôsobe podrobuje a túži po absolútnom imperializme. Ideály má boľševická vláda len pre vývoz do cudziny, aby s nimi rozvracala štátny život iných národov, doma však pestuje len cárizmus, trebárs v podobe sovietskej vlády. Anglia voči tomuto taženiu, zdá sa, stavia sa úplne kľudne. Je to snáď vedomie jej prevahy v kolóniách. Nedá sa však upref, že malé štáty východné neodolajú vpádu ruských vojsk. Prvou veľkou hrádzou môže byť India. Zdá sa, že ona bude na jar riešiť otázku, či zastaví sa boľševický imperializmus, lebo čí jeho „Drang nach Osten“ nepojde dalej. Východná otázka stáva sa akutnou a od jej rozriešenia závisí kľud a mier nie len Európy, ale aj celého sveta. Äko tá otázka bude rozriešená, nedá sa dnes súdiť, ale s určitosťou môže sa tvrdiť, že zraky celého sveta sa na iar budú obracať na východ a v prvom rade na ludiu. Košice, 25, februára 1921, B. ««i ff Nový pokus o komunistický prevrat na Slovensku. Z vierohodného miesta sa nám oznamuje že komunisté na Slovensku zamýšľali v utorok a v stredu na celom východnom Slovensku komunistický prevrat. Poneváč videli, že prvý pokus sa nezdaril následkom špatného pochopenia situácie u žien, ktoré, ako známo, rádi nastrkujú proti orgánom bezpečnosti, chcejú využiť !• tomu zásobovacie nesnádze v rôznych mestách, aby tak v nastalom chaosu mohli sa zmocniť vlády, Tieto plány boly ich vlastnými príslušníkmi prezradzované a okrem toho nejavily.ženy dost ochoty stáť sa terčom útoku. Poneváč však zásobovanie následkom dovozu americkej múky sa v poslednej dobe veľmi zlepšilo, nenechaly sa ženy vlákať na toto vnadidlo a v poslednom okamihu vypriahly- To sa stalo temer na celom východnom Slovensku. Len v Krompachoch dopadnul pokus o prevrat tragicky. Vláda by mala bez predbežného vyšetrovania odstrániť hned vodcov komunistických skupín v jednotlivých župách, ktorí sa stali v poslednom čase i tak neobľúbenými a tým by bol pokoj zaistený. Bolo by potrebné za každú cenu pozbaviť sa pôvodcov nepokojov, ktorými sú verejní í tajní vodcovia komunistickej strany. Z Podkarpatskej Rusi. Je to možne? Užhorod, 25. februára Neuveriteľná vec stala sa skutkom, berný úrad v Makačeve dopisuje s úradmi v nemeckom jazyku. Máme v rukách dôkazy, že tento úrad zodpovedal dotaz istého referátu civilnej správy v Užhorode nemecky a že prípis ten pí ;aný ešte s maďarským nadpisom: „Adóhívataí Munkács" podpísal okrem prednostu tohoto úradu, tiež jeho zástupca Čech, kontrolor Kubík-Táto vec bude mať sice ešte svoju dohru, sme však toho mienenia, že by f.nančný referát v Užhorode mal častejšie dohliadnuť na svojich podriadených, menovite ale vonkovské úrad/ u ktorých ako s tohoto prípadu je patrné nie je všetko v náležitom poriadku. Musí to byť ? Užhorod. 25- februára Ešte po 2 rokoch samostatnej existencie Podkarpatskej Rusi nenašlo riaditeľstvo Československých štátnych železníc v Košiciach, príležitosť, aby previedla na nádražiach Podkarp. Rusi očistu a odstranilo v ich vnútornom úradovaní /používanie maďarskej rečí. Máme v rukách jazdenky vystavené v poslednej dobe na obidvoch miestnych nádražiach v Užhorode, ktoré sú písané síce v slovenčine, ale přet áčené maďarským razítkom: Ungvár“ — „Ungvár megálló“, Je nám známo, že asi pred mesiacom upozornil viceguvernér zmienené riaditeľstvo na túto neprístojnosť, ale ako je vidieť márne. Pýtame sa: čí vinnou nebola dosiaľ zavedená náprava a komu záleží na tom, aby maďarský duch s úradov Podkarpatskej Rusi nezmyznul? Vzrušenie v Užhorode, Užhorod, 25. februára 1921. Tunajšia verejnosť bola dnes vzrušená zprávou, že miestnosť mestského užhorodského úradu, v ktorej sú uložené sčítace hárky, bola násilne otvorená, hárky rozhádzané a vykradené a že následkom toho 2 z soítacích komisárov, ktorí malí byť na vlúpaní účastní, boli práve zatknutí a uväznení. Ukázalo sa, že zpráva táto nezakladá sa na pravde a že bola hodená medzi občianstvo len preto, aby v ňom spôsobila zmätok na jednej strane a povzbudila náiadu tých, ktorým sa jej nedostáva-Vdaka rýchlemu úradnému zakročeniu bola záležitosť hneď vysvetlená a skoncovaná. Falošné chýry. Užhorod, 25, februára 192í, Zprávy, že terajší prednosta zásobovacieho úradu v Užhorode Dr, Frankenberger opustí koncom tohoto mesiaca definitívne Podkarpatskú Rus postrádajú akéhokoľvek podkladu. Tiež tak povesti, že je vyhliadnutý za budúceho guvernéra tohoto územia a že všetky maďarské strany s jeho event, volbou vyslovily by svoj súhlas, sú prehnané a bezpodstatné, Viera v lepšiu budúcnosť. Slovo viera ma svoj obzvláštny zvuk a príchuť, Obyčajne ľudia myslia na náboženskú vieru, na vieru v Boha a všetko to, čo s ňou súvisí, Nám nejde v tej úvahe o takú vieru, o ktorú sa svádzajú najprudkejšie boje v praxi spoločenského života, o vieru náboženskú. Nám ide o vieru, o ktorú rovnako svádza súčasne ľudstvo najprudkejšie boje a zápasy, o vieru v sociálnu spravodlivosť a trvalý svetový mier. Ak je náboženská viera skutočne púhou vierou a verenísn, bez racionálnych dôkazov a presvedčujúceho podkladu, je tá naša druhá viera, viera v sociálnu spravodlivosť a trvalý svetový mier opodstatnená nielen ídeove dôvodmi rozumu a citu, ale i zkúsenosfami dosavádneho vývoja spoločností a potrebami života súčasného. Teda naša viera js vlastne vedeckou hypotésou a tým je daný veľký a nepreklenuteľný rozdiel medzi ňou a vierou náboženskou. Naša viera spolieha predovšetkým na človeka a ľudstvo samé, na jeho prácu a snaženie, na potreby skutočnosti a budúcnosti, a tu skutočne vidíme jej opodstatnenosť a oprávnenosť. ínáčej by nemala naozaj životností, smyslu a cieľu, rovnala by sa prošle tej viere náboženskej, ktorá síce tiež počíta so sociálnou spravodlivosťou a trvalým večným mierom, ale na onom svete. Á to je dnes prosté proti vedomiu a cíteniu moderného, súčasného ľudstva, ktoré vychádza priamo zo života, z toho skutočného života tu na zemi a aj sa úplne k nemu odnášia. Moderné ľudstvo preio verí a volá po lepšom živote, že so súčasným žitím je nespokojué a vie, že môže a musí byť zmenené a zlepšené. To je tiež podstata súčasného vedeckého názoru na život a na svet, názoru, že všetko, tedy i ľudstvo sa vyvíja a neustále zdokonaľuje. Toto vedecké, vývojové merítko treba dnes brat a podľa neho posudzovať celý život v plnej jeho plastičnosti a šírke a my tiež vidíme, že sa tak skutočne robí, preto že je to proste potrebné, rozvíjajúci sa a pokračujúci život, toho sám vyžaduje. Stalo sa tak už dávno na poli vedeckého badania a poznania toto rovnako preniká i ďalej, do života verejného, štátneho a medzinárodného, do života spoločenského v pravom slova smysle. Pozorujeme to na prejavoch súčasných svetových štátnikov, vidíme to ďalej na snažení a zápasoch občianskych celkov vo vnútri jednotlivých štátov. Stručne povedané, vidí sa, že svet, spoločnosť musí byt inakšie a lepšie usporiadaná, a,síce tak, aby to zodpovedalo minimálne nejakutnejším potrebám doby, preto že svet í společnost sa vyvíja a jestli ma byť tento vývoj zdarný a skutočný zdokonálením, musia byť napred dané a splnené jeho podmienky a predpoklady. Preto ten odveký a ideový boj o sociálnu spravodlivosť a trvalý mier prechádza už do praktického stadia, tíet° ideále musia byť